Za múrmi ✅

6

Margo

,,Tak von s tým. Nemám na teba celý deň," založila som si ruky v bok a ustúpila o niekoľko krokov dozadu. 

Ani trochu som tomuto chlapcovi nedôverovala. Ani zďaleka nie. Rozhodla som sa, že hneď, ako budem mať trochu času požiadam o jeho spis.  Mala som predsa na to právo. 

Aaronov výraz sa prehĺbil do hlbokého úškrnu. Bolo vidieť, že si moju zvedavosť naplno užíva. 

,,Vieš koľko rokov mi naparili?" Založil si ruky na mreže, takže som mala možnosť si na chvíľu prezrieť farebné obrazce, ktoré zdobili jeho ruky.

,,To teda neviem," vydýchla som a nervózne sa poobzerala okolo seba.

Medzi celami vládlo podozrivé ticho,  čo znamenalo jediné. Počúvali nás. Navyše, už som tu tvárila príliš dlhú dobu, čo si príde Dante každú chvíľu overiť, ak sa čoskoro nevrátim. O tom som nepochybovala.

,,Myslel som, že si si môj spis už dávno preštudovala," zatváril sa prekvapene,  no úsmev na jeho tvári pretrvával.

,,Prečo by som to robila? Vôbec ma nezaujímaš," klamala som samú seba.

Tvoj spis si preštudujem, o tom nepochybuj.

,,Natom teraz nezáleží," zapichol do mňa svoje zelené oči, až som bola nútená sklopiť pohľad, začo som si v mysli okamžite vynadala.

Zakázala som si pred Aaronom akokoľvek spochybniť svoju silu a konanie, no práve týmto spôsobom,  som robila presný opak. Vedel, že má nado mnou moc. Ja som to vedela tiež,  len som zatiaľ nezistila, čo si mám pod tým pojmom predstaviť. A možno som to ani vedieť nechcela. 

,,Tak na čom záleží," zašepkala som zmätene. 

,,Na našej vzájomnej dohode. Ty pomôžeš mne, ja zase tebe," povedal rovnako potichu a jeho výraz zrazu zvážnel. 

,,Prečo by som to preboha robila?" Vykríkla som prekvapene, načo som si vyslúžila Aaronov karhavý pohľad. 

Prstom si pomaly zašiel ku perám, aby mi naznačil, že mám byť potichu. 

,,Prečo by som niečo také robila?" Zopakovala som tento krát omnoho tichšie a pristúpila až ku hrdzavejúcemu železu.

,,Veríš mi?" Opýtal sa úplne pokojne a na tvár sa mu znovu vrátil jemný úsmev. 

,,Žartuješ? Akoby som ti mohla..."

,,Fajn. Stop, mrcha. Správny prístup," potichu sa zasmial a prstami zatancoval po chladnom kove.

,,Nehovor mi mrcha," precedila som cez zuby a tvár mi hnevom očervenela.  Tento chlapec ma už začínal vážne štvať. 

,,Fajn, mrcha. Dva milióny dolárov ťa presvedčia?" Prižmúril oči a ja som musela zalapať po dychu, až som úplne zabudla na nelichotivé oslovenie. 

,,O čom to do riti hovoríš?" Naklonila som hlavu ešte bližšie, aby ani jedno moje slovo neuniklo do nesprávnych uší.

,,Tam von na mňa čaká pekný balík peňazí. Má to však jeden háčik. Ja som tu. Ak mi pomôžeš..."

,,Zabudni," vystrela som ruku pred seba a záporne pokývala hlavou. 

,,Ešte som nedohovoril," prekvapene nadvihol obočie, no ja som mala jasno v tom, že naša konverzácia sa pre dnešok skončila. 

,,Daj mi pokoj," odvrkla som a otočila sa na päte na odchod.

,,Tušil som, že si len sprosté decko.  Stojíš za hovno," vypľul za mojím chrbtom a ja som sa prudko otočila späť.