Margo
Verte mi, väzenie je miesto, kam sa dostať nechcete. Ani v tom najhoršom sne. Či už je to, ako účastník väzenského dozoru, ktorý sa rozhodne naivne veriť jednému zo svojich väzňov - to je tá najhoršia možnosť, alebo spáchať zločin a ocitnúť sa tu právom.
Koniec koncov, je to jedno. Pretože napriek tomu, že som patrila medzi tých prvých, stačilo len niekoľko týždňov a ocitla som sa na druhej strane.
Telo mi stuhlo a mala som pocit, že zomriem, ako posledná chudera. Za mrežami rukou chlapca, ktorému som začínala slepo dôverovať. Bola som tak hlúpa.
Vdychujúc jeho vôňu som sa snažila o nemožné. Zabudnúť na situáciu v ktorej sa nachádzam. V mysli sa mi premietol celý môj život. Premýšľala som nad tým, či bol dostatočne dobrý, aby som mohla odísť. Tak rýchlo, neplánovane. Tak kruto. Jedno som však vedela určite. Bol až príliš krátky.
Nie! Ešte neprišiel môj čas.
,,Robert!" Zajačala som napriek tomu, že som riskovala, že to bude posledné čo kedy vyslovím.
Prekvapilo ma keď sa Aaron hlasno zasmial. Nôž spočíval na rovnakom mieste a jeho telo prudko napnuté si držalo svoju pozíciu.
,,Trvá im to pridlho," vyslovil pobavene, načo som hlasno preglgla.
Usúdila som, že moja prítomnosť nebolo to, čo týmto činom Aaron sledoval. Chcel, aby nás našli. Chcel, aby Robert vstúpil do cely a videl presne to, čo som ja mohla v tej chvíli cítiť.
Presne tak sa aj po pár mučivých sekundách stalo.
Robert spolu s druhým strážnikom zadýchane dobehol ku cele a zastavil sa tesne pred mrežami. S hrôzou v očiach sledoval výjav, ktorému som ja sama dopomohla. Napriek strachu mnou prešla vlna hanby. Tak veľmi som sa hanbila, aká naivná som bola. Prudko som privrela oči, aby som sa stránila vystrašenému Robertovmu pohľadu.
,,Pusti ju, Vance. Hneď!" Zvrieskol, načo sa Aaron znovu prekvapene zasmial.
Bola som si istá, že posledné minúty môjho života sú neodvratne tu.
Robert vytiahol vysielačku do ktorej koktavo mrmlal slová, ktorým som takmer nerozumela. Myseľ bola zastretá a teplo, ktoré vyžarovalo z Aaronovho tela mi nemilosrdne spaľovalo pokožku. Mala som pocit, akoby som ležala na horúcich uhlíkoch a moje telo bolo paralyzované. Nemohla som sa pohnúť, no horúčava mi do tela vyrážala čoraz väčšou intenzitou.
Prešli sekundy, možno minúty, keď sa pred celou nazbierali ďalší ľudia. Spoznala som medzi nimi Colea, ktorý celú situáciu sledoval so zaťatou sánkou a tiež so zbraňou, ktorú držal pevne v rukách vystretých pred sebou.
,,Ak ju ihneď nepustíš, Vance, budem ťa musieť zabiť a ty dobre vieš, že na túto chvíľu čakám už celé mesiace," povedal s úškrnom a podišiel dopredu, akoby si tým vytýčil miesto v prvej rade.
,,Do toho, ty zbabelý kokot," precedil cez zuby Aaron a čepeľou zatlačil na pokožku na mojom krku.
Na mieste mi vystúpila prudká bolesť, ktorá síce nebola až tak silná, ako by som čakala, no prekvapila. Z hrdla sa mi vydral hlasný ston a na mieste som okamžite pocítila teplý pramienok krvi.
,,Varujem ťa, Vance!" Prekvapene riekol Cole, zjavne presvedčený, že to Aaron myslí skutočne vážne.
,,Nechajte ma odísť a nezabijem ju," podal pokojne svoj návrh Aaron, načo sa niekoľko dozorcov potichu zasmialo.
,,Fajn. Tak dobre. Pôjdeme s vami až po východ. V inom prípade dohoda neplatí," ozval sa napokon jeden z dozorcov nižšieho vzrastu a zvyšok obecenstva si ho prekvapene obzrela.
,,Je mi to u riti," ozval sa pri mojom uchu Aaron a hlavou kývol na znamenie, aby mu uvoľnili cestu.
Všetko sa mi odrazu zdalo až príliš jednoduché, no zároveň som bola šťastná, že sa kvôli mne vôbec niekto rozhodol zariskovať.
Aaronova voľná ruka sa presunula na moje rameno a pomaly, kráčajúc so mnou popredu sme sa presunuli k dverám cely.
,,Napravo. Všetci!" Zahrmel Aaron a poslední dvaja strážnici, ktorí stále postávali pri dverách sa presunuli ku stene.
,,Možno sa ti podarí dostať z väzenia Vance, ale ja si ťa nájdem. A prisahám, že ťa zabijem," precedil cez zuby Cole nenávistne si prezerajúc svojho soka.
,,Myslel som, že na zabíjanie som tu expert ja," odvetil pobavene Aaron a cúvajúc ma ťahal von z cely.
Opatrne sme sa presúvali popred ostatné cely, odkiaľ si nás zvedavo obzerali ostatní väzni. Neunikol mi pobavený výraz niektorých z nich. Bolo mi jasné, že po tom, čo sa práve stalo si nejeden z nich otvorí ústa. Už sa nemali prečo báť.
Strážnici nás dodržiavajúc si odstup nasledovali až po východ. Tam sa Aaron zastavil a rukou im dal jasné znamenie, aby ďalej nepokračovali.
Pokračovali sme na parkovisko, kde okrem môjho auta stálo približne desať ďalších.
,,Ktoré je tvoje?" Opýtal sa a po pár sekundách a keď som sa rozhodla nespolupracovať, nôž znovu pritlačil.
Prstom som rýchlo ukázala na staré otcovo auto hnedej farby.
,,Kľúče," vystrel ruku pred seba, načo som sa musela pobavene zasmiať.
,,Čo je ti smiešne, kurva?! Daj mi tie kľúče, inak ťa podrežem," zasipel.
,,Ja ale žiadne kľúče nemám. Sú v skrinke mojej kancelárie," odpovedala som pravdivo.
Nemohla som predsa tušiť, aké umýsli Aaron mal. Fajn, tak teda mohla. Ale napriek tomu by som mu to nijakým spôsobom neuľahčila. Po pár mučivých sekundách sa mojím telom prehnala aspoň malá vlna úľavy.
Opatrne si nôž prehodil do druhej ruky a moje telo presunul spoločne sním. Pravou stranou tela sa presunul k autu a silným trhnutím lakťa jednoducho vyrazil sklenenú výplň okna.
Okamžite som si v mysli prehrala otcov výraz, keby teraz svoje auto mohol vidieť.
Opatrne po krajoch obil zvyšné sklo a ruku presunul do auta. Nevýhoda starých áut bola, že ste sa do nich dostali takmer bez jediného problému.
O malú chvíli už boli dvere otvorené a Aaron zo sedačky opatrne odhrnul sklo.
,,Posaď sa, ale rýchlo!" Prikázal mi a ja som rýchlym pohybom preliezla na sedačku spolujazdca.
Mohutné telo Aarona Vancea sa v jedinej sekunde ocitlo vedľa mňa a nôž opäť na svojom mieste.
Silným kopnutím nohy odstránil kryt, ktorý sa nachádzal pod volantom, aby sa dostal ku káblom a po pár minútach sa už autom rozliehalo hlasné bručanie.
Posledný krát pohľad nasmeroval na strážnikov mieriacich na auto zbraňami a auto sa za sprievodu pískajúcich gúm pohlo.
_________________________________________
❤
Dnes trochu kratšia kapitola. Viem. Ale na celý víkend odchádzam z domu, takže toho veľa nestíham. Uvedomujem si, že vaše sympatie voči Aaronovi sú teraz kdesi na nule 😂
❤
أنت تقرأ
Za múrmi ✅
العاطفية,,Nemôžem milovať vraha!" Zrevala som. ,,Môžeš, inak ťa zabije," zašepkal mi do ucha, stále mi na hrdle pritláčajúc čepeľ noža. Potom, ako Margo preradia na prax do Nashvillskej väznice, obráti sa jej život úplne na ruby. Do vtedy vzorná a ambiciózn...
