Slobodný Väzeň (2.)

27. hlboký pokec

Zmenila som sa na Tara a ďalej si užívala chai latté a výhľad z Avangers Tower. Takže pokiaľ budem musieť niečo povedať, môže to znieť akokoľvek jednoducho a hlúpo a nikomu to nepríde divné.

,,Od kedy piješ chai latté?" Spýtala sa zrazu zozadu Hawkeye. Ani som ju nepočula prichádzať. Tichá ako jej šípy.

Takže jednoduché odpovede. ,,Zmena je život." Mykla som ramenami a ďalej pozerala na New York.

,,Potom daj vedieť ako chutila. Ja som z toho kávovaru radšej nikdy nič nemala...odkedy sa s tým Starková pohrala." Striaslo ju, zrejme od tej predstavy.

,,Jasné, ak to prežijem!" Zasmiali sme sa a šla preč. To bol rýchly pokec. Byť chalanom má niečo do seba.

Po dopití lattéčka som šla odniesť hrnček do kuchyne. Keď som sa vracala na pôvodné miesto, čakalo ma prekvapenie. Na balkóne stála Lokia a pozorovala New York. Chcela som ju spacifikovať a dostať do cely, ale potom mi napadlo, že teraz nie som Tara. A tamto nie je Loki. Pôjdem s kľudom za ňou a porozprávame sa...lebo v jednoduchosti je krása.

,, Výhľad z izby sa ti nepáči?" Došla som k nej a začala ľahkou otázkou.

,,Pre teba izba, pre mňa cela." Odvrkla. Ako by som počula Lokiho. Neviem ako ju môže mať Tar rád. A ako som mohla mať ja rada Lokiho.

,,Ale neustálymi útekmi si dôveru nezískaš...ako potom chceš, aby ťa pustili?" Nadvihla som jedno obočie. V podobe Tara to šlo ako po masle. Keď som si to cvičievla ako menšia pred zrkadlom, musela som si dlhý čas pomáhať rukami...a aj tak som stále cítila pri zdvíhaní jedného obočia odpor.

,,A kto povedal, že si chcem získať niekoho dôveru. Ani vlastná rodina mi nehovorila pravdu." Hlavu sklonila dolu. Myslím, že viem na čo naráža. No vie to aj Tar? Ale risk je zisk.

,, Možno ti ju nechceli povedať práve preto, aby si sa necítila iná a že k nim nepatríš. Mysleli si, že je to najlepší spôsob ako ťa od toho ochrániť, lebo ťa ľúbili." Tak to vôbec neznelo ako by to hovoril chalan.

,, Ako to o mne vieš?" Ohradila sa.

,, Poznám ťa predsa Lokia. Sme kamaráti. Aj keď tebe to tak asi nepríde." Tar sa správa milo, viac ako ja. A poznám sa, s každým chcem byť za dobre.

,,Od kedy som sa to tajomstvo o svojom pôvode dozvedela, mám chuť len každého od seba odohnať. Nikomu už neverím. Teba som sa snažila podvedome odohnať za tú dobu čo sa poznáme už toľkokrát, že to ani nespočítam. Pri tom mám pocit, že si prvý človek čo mi rozumie." Pozerala sa na New York. V zelených očiach som zazrela odlesk, tie vlhké oči pred plačom, ktoré si len málokto všimne a dotyčný ich ešte môže zamaskovať. ,,Už ani nechápem, prečo som chcela vládnuť. Kameň nekonečna mi musel zaslepiť myseľ."

,,Je to dosť možné. Sú to nebezpečné predmety. Možno aj kvôli Thore, vo všetkom musí zažiariť ako blesk. Pri jej tvrdohlavosti si to nemala ľahké." Spomenula som si na Thora, ktorý zakaždým prišiel s veľkolepým nástupom.

,,Kedysi som poznala jedno dievča. Bolo skoro ako ty. Malé, šialené a malo plnú hlavu nápadov. Ale ako vždy, odohnala som ju od seba." Pohľad presunula z mesta na zem.

,,Ako?" Nedala mi zvedavosť. Sakra, Tar by bol asi ticho. To len baby vedia byť tak šialene zvedavé.

,,Zradila som ju. Mohol za to kameň nekonečna. Dodal mi pocit sily a neporaziteľnosti...a ja som mala pocit, že si na všetko vystačím sama. Nakoniec som to nezvládla, ona ma prišla zachrániť...vystačila si bezo mňa. Myslím, že ju už nikdy neuvidím. A ani jej nemôžem povedať ďakujem alebo prepáč! Som to ja ale hlupák!" Chytila sa za hlavu.

Mám silný pocit, že Lokia hovorí o mne...a že to nie je Lokia. V hlave mi vírilo mnoho možností čo povedať a ako ďalej, ale nevedela som si z nich vybrať ani jednu. Veľa rozmýšľam. Čo to povedal Tar? V jednoduchosti je krása a sila...či ako sa to hovorí. Zmenila som sa späť do svojej pôvodnej podoby. Risk je zisk.

,,Ospravedlnenie prijaté." Usmiala som sa. Buď je to Lokia, ktorá sa ma pokúsi zaškrtiť, lebo viem o nej veľa a nie som ten, ktorému si myslela, že to hovorí...alebo je to Loki a tiež ma zaškrtí, už len z princípu.

,,Si jediná čo ma už tolkokrát oklamala." Mierne sa pousmiala a zmenila sa na Lokiho.

,,Dúfam, že si naozaj Loki ako Loki, lebo mi už z tých premien praskne hlava." Zasmiali sme sa.

,,To už musíš posúdiť sama." Žmurkol na mňa. Alebo žmurkla? Začnem byť paranoidná.

,,Po tom ako si sa mi tu otvoril, nie som si úplne istá." Usmiala som sa v kútikoch. Ani Loki v mojej prítomnosti nikdy nenaznačil slabosť.

,,Prosím o mlčanlivosť ohľadom toho, čo sa tu stalo. Lebo to nedopadne dobre..." Rozpačito sa usmial, no následne ma ukameňoval k zemi jeho lišiackym zeleno-okým pohľadom.

,,Prisahám na tvoj život!" Zasmiala som sa a zasalutovala ako pri rozkaze. ,,Ako si sa dostal z cely?" Prižmúrila som oči.

,,Som predsa boh klamstiev." Šibalsky sa usmial. Môj kamenný pohľad, ktorý čakal na odpoveď ho donútil rozprávať. ,,Neviditeľnosť. Keď Tara, pravdepodobne to bol teda Tar..." Prikývla som. ,,Takže, keď teda Tar v tvojej podobe otvoril dvere, neviditeľný som sa prešmykol von. V celi bola celý čas reálna Lokia, len bola neviditeľná. Nikdy odtiaľ neušla. Než sa dvere zatvorili, počul som ešte ako Tar hovorí na Lokiu, že sa má premeniť do svojej pravej podoby, Lokiho. Preto som si myslel, že si v celi, a že sme ťa s Lokiou okabátili."

,,Takže sa teraz Tar v mojej podobe rozpráva s Lokiou, ktorá je v tvojej podobe? A to som myslela, že paralelný vesmír nemôže byť už viac zložitý." Zatriasla som hlavou. ,,Ďakujem za tento rozhovor." Objala som ho. Nebránil sa a objal ma späť. Bolo to úžasných pár sekúnd, ktoré mi pripomenuli, prečo Lokiho toľko ľúbim. Započula som v diaľke kroky. Rýchlo som sa odtrhla od Lokiho a zmenila sa na Alexa.

,,Nemala vám už končiť prestávka?" Spýtala sa Iron Woman s dvojitým espressom v ruke. To znamenalo len jediné, v dielni je riadne živo.

,,Vychutnávame si posledné dve minúty madam." Počula som vedľa seba známy hlas. Otočila som sa Lokiho smerom a zarela Mika. Ako si ho môže pamätať? Veď Mika ešte len uvidí.

,,Ako vám chutí latte?" Ukázala so šálkou na tú moju.

,,Extravagantne madam." Týmto slovom sa nedá nič pokaziť. A mala som pravdu, Iron Woman sa usmiala.

,,Nemáte tu náhodou dvojčatá? Pripomínate mi v tvári dve agentky čo tu vídavam." Hneď som si predstavila Mika a Alexa v babskej podobe. Musela som potlačiť smiech. Ale stále lepšie ako si predstaviť Hulka v sukni.

,,Nie madam, to sa vám len muselo zdať." Odpovedal za mňa Loki, keď videl, že som ticho.

Iron Woman mykla ramenami a poriadne si odpila z espressa. Keď odchádzala, tak ešte s humorom zakričala. ,,Keby ste ma dlho nevideli, tak som sa predávkovala kávou!"

,,Odkiaľ si zobral túto podobu?" Prižmúrene som si ho obzrela od hora dolu.

,, Keď si ma viedla do cely, bola tam jedna agentka, ktorej tvár som si pamätal, len som to zmenil na mužskú verziu. Ty si predsa spravila to isté s agentkou čo bola vedľa nej." Mierne sa zamračil nad, podľa neho, mojou zbytočnou otázkou.

,,Je na čase odtiaľto zmiznúť." Usmiala som sa na Lokiho v podobe Mika.

,,Bál som sa, že to nepovieš." Usmial sa späť.

Prepáčte, že som hrala mŕtvu 3 mesiace, ale vôbec sa mi nechcelo posunúť ďalej. Zložitý schematický plán tejto kapitoly radšej ani neukazujem, kde pohľad na neho by vám objasnil, prečo som tak dlho ďalej nepokračovala.
Dnes mám prvý deň vysokej školy, tak držte palce a dúfam, že ak ma neukameňujete ani vy a ani škola, tak ďalšia kapitolka výjde skôr. ^^

Želám vám príjemný zvyšok dňa!

Vaša Jaimix!