Slobodný Väzeň (2.)

26. bez mena

Musím uznať, že výhľad z Avangerstower mi vždy zoberie dych. Všetko naokolo mi príde tak malé a vzdialené. Momentálne som na malej terase kúsok od Lokiho väzenia. Mám prestávku a skúšam popíjať kávu z kávovaru, ktorú si Iron Woman velice pochvalovala. Vybrala som si jemnejšiu verziu, chai latté. Predsa len nie som šialený geniálny vynálezca čo býva kvôli jednému nápadu tri dni hore a leje do seba viac kávy ako vody. Už po prvom hlte mi latté pripomenulo Vianoce. Spomienky na Herberta mi nevedomky vykúzlili úsmev na tvári.

,,Baví vás práca?" Objavil sa z nenazdania za mnou Tar. Oprel sa vedľa mňa o zábradlie a pozoroval so mnou rušný New York. 

,,Kto by sa netešil, keď môže byť v blízkosti bohyne klamstiev a nenávisti..." O bozkávaní so starším Lokim sa ani nezmieňujem. Tar sa s ľahkosťou zasmial a pri tej absurdite s pohlaviami mi nedalo sa tiež nezasmiať.

,,Väčšina ľudí tu má len seriózne výrazy a vôbec s nimi nie je zábava. Vaša tvár je nová. Som rád, že tu budete pracovať." Usmieval sa s chuťou do života.

,,Uvidím koľko vydržím. Nejedenkrát som rozmýšľal či mám mať naďalej chuť do života. Bytie samo o sebe je ťažké." Bolo zaujímavé sa rozprávať so sebou ako chalanom. A navyše formulovať vety do mužského rodu. 

,,Skvelé, že vám ostala." Je ozaj zlatý.

,,Blbé keby som takú povahu nemala, keď ju máme vpodstate rovnakú." Zasmiala som sa. Načo budem pred Tarom predstierať budyguarda. Keď má povahu ako ja, rozhodne pochopí situáciu. Zmenila som svoju podobu a so šibalským úsmevom zdvihla obočie. Miesto otvorenej pusy sa Tar usmial od ucha k uchu.

,,Tak preto mi bola tvoja povaha tak blízka!"

,,Myslíš predsa "naša" povaha." Žďuchla som ho lakťom. V jeho blízkosti som cítila uvoľnenú náladu a úplnú pohodu. ,,Ako to robíš, že si takto bezstarostný?"

,,Chalani nič neriešia tak do hĺbky. Baby musia rozoberať každý detail, ryť do situácie, kde už je najlepšie nechať jej voľnú ruku." Mykol ramenom ako by to malo byť pre mňa jasné. ,,To ja naopak nechápem ako môže niekto chápať dievčatá. Sú to tie najnepochopiteľnejšie stvorenia čo poznám. Jedna si neverí, druhá má sebavedomia na rozdávanie. Jedna by rozprávala stále, často o ničom...druhá je tichá a aj keď má veľa myšlienok čo by trebalo povedať, tak mlčí. Vidíš? Už som chvíľu pri tebe a lepí sa na mňa dievčenská povaha! Aspoň že je v Avangers Black Widower." Prekrútil nad svojím správaním s pobavením oči.

,,Sú mnohé situácie kde sa treba zaujímať a riešiť. Treba si všímať ľudí do hĺbky, lebo každý je jedinečný. Možno to tak vnímame, lebo máme viac citov a emócií." Porkčila som ramenami, lebo ani ja sama som vpodstate nepoznala odpoveď.

,,Skús veci menej riešiť. Samozrejme neprestaň úplne, ale chalanom sa páčia pohodové dievčatá." Žmurkol na mňa. Nikdy som si nepomyslela, že práve od samej seba dostanem radu na balenie.

,,Zato baby majú radšej chalanov, ktorí sú citliví a vedia pochopiť situáciu do hĺbky." Zatvárila som sa nevinne a brala to ako spätnú palbu v podobe výučby ako baliť. Zas až také trdlo nie som, keď som zaujala samotného Lokiho. Možno som však trdlo v tom, že som s ním začala chodiť.

,,Berem na vedomie. Pokúsim sa byť ešte viac vnímavý, aby to nebola len pretvárka." Nasrdil sa akoby z neho bol zrazu úplne iný človek.

,,Počuješ vo svojej hlave hlas?" Spýtala som sa ho úplne mimo tému.

,,Niekedy. Záleží od toho akú mám náladu. Nepočujem ho často. Niekedy len veľmi slabo. Ale vďaka nemu som medzi Avangers. Dokážem zopár vecí, ktoré nie sú pre tento svet u človeka normálne. Aj ty ho máš v hlave?" V jeho výraze bola úľava, že nie je jediný.

,,Momentálne odkedy skáčem z vesmíru do vesmíru, tak nie, vraj pre moju ochranu...ale počujem ho často. Vídavam ho v snoch. Kedysi mal aj nado mnou kontrolu." Odpovedala som príkro. Nerada spomínam na tieto časy.

,,On ťa vie aj ovládať!? To musíte mať ozaj silné prepojenie. Predstav si, že musíš plniť nejakú misiu. Budeš spať a on bude hýbať tvojimi časťami tela ako by si bola hore! Dáš si okuliare a nikto nepozná rozdiel!" Začal fantazírovať o výhodách, ktoré môžu vymyslieť len chlapi. Alebo niekto s mojou povahou. Mne osobne to už tiež napadlo. ,,Ja si s Lukom až toľko nepokecám, aj keď by som aj niekedy chcel."

,,Lukom?" Zarazila som sa.

,,Hlas v mojej hlave. Tak ho volám. A Luk súhlasil."

,,Ako ti to meno napadlo?" Zaujímalo ma. Neviem si predstaviť volať hlas inak.

,,Vďaka Lokii. Je záhadná. Aj Luk bol. Potom mi napadlo chalanské meno na L. Meno Luk sa mi páči. To je všetko." Mykol ramenami. Pri mene Lokia mi hneď zišiel na um Loki, ktorého som mala chuť poslať do pekla.

,,Ako vždy, u chalanov žiadna veda." Pousmiala som sa.

,,V jednoduchosti je sila...či krása...alebo ako sa to hovorí. To je jedno. Tvoj hlas nemá žiadne meno?"

,,Nie, nikdy mi ani nenapadlo nad tým nejak uvažovať. Proste sa volal hlas." Podoprela som si hlavu rukou a pozerala do diaľky. Hlas je vpodstate živá bytosť a nemá meno. To čo má každý. Aj slovo kameň už je zároveň jeho menom. Ale hlas? Ozýval sa mi v hlave a tak som ho tak začala volať.

,,Vidíš, že vieš uvažovať jednoducho." 

,,To by som nepovedala. Nasadil si mi chrobáka do hlavy." Odfrkla som si.

,,Keď si doteraz nesťažoval, tak mu to potom nevadí." Týmto bola preňho moja dilema uzavretá. Mne miesto toho napadlo slovíčko Mundo...tak nazývali starí Galovia svet. A hlas ním vpodstate je. Vytvoril všetko čo poznám.

,,Dostaňme sa k dôležitejšej otázke. Čo tu moje ja z iného vesmíru porába?" Nadhodil teraz tému on, aby mi zastavil môj tok myšlienok.

,,V skratke, môj svet je napadnutý entitou, ktorá ho chce zničiť. Tá ma poslala na cestu vesmírmi a ja sa snažím dostať domov. Budúcnosť som zmenila už viac než dosť, takže kto vie aká bude. A aj keď tu máš Lokiu, myslím že ti tu nechám aj Lokiho. Toho bastarda nechcem vedľa seba ani cítiť." Zaťala som päste, keď mnou prešiel oheň, ktorý by ho najradšej roztrhal v zuboch. ,,Myslí len na seba!"

,,Kde je teraz?"

,,V cele v podobe Lokii." Odvrkla som.

,,Takže Lokia opäť utiekla. Som zvedavý, kde sa potuluje tentokrát. Thora nebude nadšená." Mierne sa nad tou predstavou uchechtol. ,,Mám nápad!" Jeho nadšenie bolo nákazlivé a rýchlo si získal moju pozornosť.

,,Počúvam."

,,Pôjdem sa v tvojej podobe porozprávať s Lokim. Ty tu zatiaľ buď a keby po mne niekto niečo chcel, tak si v ten moment ja." Usmieval sa od ucha k uchu a už nadobudol moju podobu. Nedalo sa povedať nie.

Zdravím vážení!
Neverím, že to ubehlo tak rýchlo a moje kedysi 16-ročné ja čo začínalo písať na wattpade už bude sláviť okruhlatiny. Po oslave idem rovno do šrotu! :D
Chcem sa vám poďakovať za roky podpory, každý follow, prečítanie, hviezdičku alebo komentárik, na ktorý ste si našli čas a podporili tým moju kostrbatú tvorbu. :)

Za to vám patrí moje veľké ĎAKUJEM!♥♥♥

Mám na vás ešte jednu otázku. Ako by ste pomenovali hlas vy keby ste boli Tara?

Pre dnešok vám už želám len príjemný zvyšok dňa!

Vaša Jaimix!