Slobodný Väzeň (2.)

13. nakladačka

Tento Loki sa len so mnou zahráva.
Keď som sa po zamyslení opäť obrátila k skrýši kde bola zahalená bojovníčka, miesto zývalo prázdnotou.
Odtiahla som sa od Lokiho a vyhla sa tak jeho ďalšej falošnej puse, ktorá tentokrát mierila na líce. Začudoval sa a jeho pohľad žiadal vysvetlenie...prečo odmietam boha, princa kráľa Odina.

,,Nenastal ten čas." Povedala som ticho a obrátila sa mu chrbtom, aby som odišla.

On ma však chytil za ruku a potiahol ma späť k nemu! ,,Veď sme ani poriadne nezačali..." Povedal dychtivo a oči sa mu zaleskli ako dravá šelma. Bol silnejší ako ja.

Ale nie ako ja! Ja už som ti ublížil dosť! Nikomu inému to nedovolím!

Hlas prebral kontrolu nad mojim telom a rýchlym chmatom sa Lokimu vyšklbol. Ten sa zapotácal a padol na zem. Bol rozzúrený. Zatínal päste. Postavil sa a opäť v jeho postoje sršala elegancia. Mávol rukou a oblak zeleného plynu sa rozplynul okolo mojej hlavy. Nahodil milý nevinný pohľad. Ten parchant! Koľkým ľuďom takto mazal spomienky!

,,Musím ťa sklamať....ale tento tvoj trik na mňa neplatí...už nebudeš naďalej robiť tieto fígle! Poviem to všetkým!" Nahnevane som zaťala päste.

Zamračil sa a rozbehol sa na mňa. Ja proti nemu! Zaťala som poriadne päsť a udrela mu do tváre. Päsť však nič nezasiahla a Lokiho silueta sa rozplynula. Zrazu na mňa zozadu skočil skutočný Loki. Zvalil ma na zem a poriadne ma chytil, tak aby som sa nemohla hýbať.

,,Problém je, že ak by si to chcela niekomu povedať, musela by si ma poraziť!" Zasyčal mi pri uchu.

,, Problém je, že aj keď si tvoríš siluety, si vždy sám..." Pousmiala som sa. V mysli som za nami vytvarovala moju hmotnú podobizeň.

Hlas, táto bábka je len tvoja!

Tak sa poďme zabaviť!

Loki sa obzrel za seba a rýchlo sa uhol prudkému výkopu mojej dvojníčky. Postavil sa a zasmial sa. Dvojníčka mi pomohla postaviť sa a obe sme zaujali bojový postoj.

,, Hmotná ilúzia, to je chválihodné. Na to treba veľké množstvo energie...zachvíľu sa unavíš..." Zasmial sa a zrazu držal v ruke dva nože.

Skryté čepele.

,,Uvidíme ako si poradíš s dvomi!" Počula som svoju dvojníčku i hlas v mysli ako naraz povedali túto vetu.

Pousmiala som sa a vyštartovala po Lokim. Ja z prava a dvojníčka z ľava. Stihol sa uhnúť môjmu kopancu mierenému do brucha...no dvojníčka mu uštedrila poriadnu ranu do chrbta. To ho zrazilo k zemi.
Usmiala som sa na dvojníčku. Úsmev mi opätovala. Cítila som akoby vedľa mňa nestál dvojník, ale hlas.

,,To bolelo..." Zamumlal si Loki popod nos. Prevrátil sa na chrbát a pomaly sa posadil. Dvojníčka bola v pozore.

,,Aspoň vidíš, že ak ma dostaneš za svojho strážcu, tak ťa viem ochrániť. A ak by som ťa mala ochraňovať, budem žiadať o preloženie!" Povedala som mu teraz niečo na oplátku ja.

,,Si tvrdá, neoblomná, iná...podobáš sa na mňa. Páčiš sa mi." Nachvílu z jeho očí akoby zmizla pýcha a zdalo sa mi, že to čo povedal myslí vážne. Avšak túto myšlienku som okamžite zmietla z mojej mysle! Už raz som podľahla! Musím svoju roztržitú reakciu nejak zamaskovať. Nato mi ruka vyletela vpred a Lokimu som uštedrila poriadnu facku...až mňa samotnú štípala ruka.

Dvojníčka zmizla, otočila som sa, zmenila sa na kolibríka a odletela preč.

Ako sa vám zatiaľ páči vývoj príbehu?
A čo mladý Loki? Odmietli by ste ho?😏
I keď to tak možno nevyzerá, už sa blížime k poriadnemu prevratu deja...

Prajem vám všetkým príjemný zvyšok dňa!

Vaša Jaimix!