Slobodný Väzeň (2.)

14. rozhovor v sne

Čo sa to práve stalo!? Pobila som sa s Lokim!?

A dala si mu poriadne nafrak!  Povedal víťazne hlas.

To som nemohla byť ja! Veď Lokiho som nikdy neporazila...keď sme cvičili na základni. Ani keď chcel pred tým ovládnuť Zem!

Nepamätáš si? Keď chcel utiecť, myslel si, že neodhalíš, ktorá z ilúzií je on. Ale ty si to zistila. Využila si moju silu. Aj teraz.

Neodpovedala som mu. Ani som nemusela...presne vedel, čo si myslím. Ako sa cítim...

Splašene som poletovala okolo Asgardského zámku tiahnucého sa do nebies. Srdce mi neprestajne búchalo o stošesť.  Hľadala som to správne pootvorené okno mojej izby do ktorého by som mohla vletieť. I túto myšlienku hlas zacítil a zamieril priamo do mojej izby. Vo vlastnom tele som sa cítila ako divák, ktorý to celé len sleduje.

Akonáhle som sa dotkla postele, zmenila som sa späť na človeka. V izbe bolo oproti záhrade nesmierne ticho. Len sem tam som začula niekoho cupitať na chodbe. Ľahla som si na postel a do očí mi padli čierne vlasy. Tak cudzie...vždy mi chvíľu trvalo, kým som pochopila, že sú moje.

Začíname byť prepojení čoraz viac a viac.

Viem, cítim to...a úprimne, desí ma to. Opäť cítim toľko sily. Kedysi to dopadlo zle...nestane sa to i teraz?

Máš silu, aby si vedela túto moc so mnou regulovať. A ver mi...ešte si si k moci len privoňala.

Zvyšok dňa som sa túlala po izbe, dala si horkú kúpeľ a snažila sa vyhnúť i očnému kontaktu Melechit, ktorá mi doniesla večeru. Celý čas som premýšľala...hlas mlčal, ale vedela som, že počúva každý nápad, ktorý sa mi vynorí z hlavy.

Spánok, som rada, že na mňa doľahla únava. Vo svete snov a fantázie som mohla byť nerušene sama. Plávať vo fantázií a odprostiť sa od každodenných problémov. Táto predstava zmizla v momente, keď som sa zjavila na plávajúcom ostrove v strede ničoho. Sedela som na lavičke...a hlas, ktorý sedel hneď vedľa ma v tichosti pozoroval.

Biele vlasy prechádzajúce postupne do čiernej sa mu ako plamienky ohňa strácali pár centimetrov nad hlavou. Avšak krv z nich zmizla. Desivé oči sa mi však vpaľovali do hĺbky duše a zanechávali vo mne pocit beznádeje vždy keď som sa do nich pozrela. Nedalo sa tomu ubrániť, akoby moje podvedomie chcelo, aby som sa na ne zadívala a ponorila sa do ich podstaty. Pousmial sa a opäť som zazrela jeho ostré zuby, ktoré sa zaleskli v pochmúrnom svetle. I krv na ústach sa vytratila nevedno kam.

,,Chcem byť sama." Povedala som po dlhom civení na jeho výjav ako vždy.

,,Viem...ale viem aj to, že by si potom po prebratí mala rovnakú náladu. Dokonca ešte horšiu. Miesto ostrova sa ti mohla prisniť nočná mora, kde Loki obšťastňuje..."

,,Prestaň!" Prerušila som ho akonáhle som začula slovo Loki. Vždy mi zvädne úsmev, keď viem, že s ním nemôžem byť.

,,Čo plánuješ po incidente s Lokim robiť?" Spýtal sa nečakane a prerušil dlhšie ticho.

,,Ja...neviem...asi to nechám tak. Odležať to..nech sa jeho ego schladí." Pokúsila som sa o vtip. Hlas mierne skrivil ústa do úšklebku...vyzeral ešte desivejšie, aj keď sa smial.

Pri zemi sa začala usádzať jemná hmla. Tá rýchlo hustla a naberala na objeme. Nevidela som si ani na dlaň, i keď som ju mala rovno pred tvárou. Len bielošedá hmla...ako rozliate mlieko.

,,Hlas...?" Spýtala som sa neisto. Toto by som si určite neprisnila.

,,V tomto nemám prsty." Začula som jeho nervózny tón. Len náznak nervozity, ktorý ihneď zanikol. Ale bol tam. Keď už má strach hlas, mňa premkol úplne.

Ľudkovia, užívajme si posledné dni prázdnin. A keď sa rozlúčime s odchádzajúcimi, začneme hneď prípravy na tie ďalšie! ;)

Prípravy zbytocné sú,
Čo vám tie ďalšie prinesú?
Márne si niečo slubujete,
Čomu z toho sa venujete?
Ak Tarina cesta zle dopadne,
V myšlienkach vám smrť nastane!

Prajem vám všetkým príjemný zvyšok dňa!

Vaša Jaimix!