Slobodný Väzeň (2.)

23. chcem to už vzdať a mať pokoj

,,Tak dlho som vás hľadal! Bez svojho ja by som to nedokázal. Môžte mu ďakovať, že mám dnes tak dobrú náladu a vaša smrť bude rýchla." V jeho očiach hrala len smrť...doslova sa v nich odrážala. Všetkým dával najavo, že on je ten čo má navrch.

,,Vieš, že bez zaklopania nie je slušné vstupovať!" Zakričal Fury a namieril na Lokiho zbraň.

,,Si naivný starec ak si myslíš, že ma svojimi hračkami porazíš!" Fury vypálil masívny modrý výboj, ktorý udelil Lokimu riadny elektrický šok. Ten klesol na kolená a zatínal zuby.

,,Od 2012 a Coulsna si sa nič nenaučil?" Zamračene ho prepaľoval pohľadom.

Lokimu sa rozšírili zreničky, až povolil stisk ruky a pustil svoje žezlo na zem. To sa skotúľalo k mladšiemu Lokimu. Ten v tichosti ako ja sledoval celú situáciu. Lenže teraz mal oči pevne upreté na žezle. Akoby k nemu rozprávalo. A v očiach sa mu od žezla odrážal rovnaký chlad ako tunajšiemu šialencovi čo teraz ovláda Zem.

,,Zober to žezlo a bež s ním sem!" Kričal Fury na mladého Lokiho. Ten žezlo pomaly chytil do ruky a usmial sa ako šialenec čo túži po utrpení druhých.

,,Čo by ste s toľkou mocou robili? Bola by vám k ničomu!" Pomaly sa postavil. Hruď sa mu silno zdvíhala od prudkých hlbokých nádychov.

,,Cítiš to? Ako ťa k sebe volá!" Loki z tejto dimenzie stále kľačal na zemi a predýchaval nečakaný šok. ,,Nechaj cez seba prúdiť tú moc." Udýchane sa postavil. Lapal po dychu akoby práve zabehol maratón. Zrazu bleskovo skočil po palici a obaja v zelenej žiare svetla zmizli.

Stále som ležala na zemi. To, že práve Loki z mojej dimenzie zmizol mi bolo už jedno. Všetko mi bolo jedno. Chcela som už len ležať a zomrieť. Nie som stvorená na to, aby som zachraňovala svety a galaxie. Bola som vyčerpaná a ubolená z neustáleho boja o prežitie. V tichosti ku mne podišiel Fury.

,,Je jedno z ktorého si vesmíru Tara. Tento výraz veľmi dobre poznám. Nemôžeš to teraz vzdať. Čo by na to povedali Avengers?" Fury nado mnou stál s karhavým pohľadom. Akoby ním hovoril...nevychoval som ťa, aby si sa vzdávala tak ľahko!

,,Avengers tú nie sú. Hovoril si, že zomreli." Odpovedala som mu s pokojným hlasom. Od kedy sa nado mňa postavil, mala som zatvorené oči...a ani predstava, že hovorím o smrti blízkych osôb ma nevyviedla z miery.

,,Preto by mal niekto silný ako oni zaujať ich miesto. So svojimi schopnosťami na to fyzicky máš...ale čo psychicky?" Položil mi jednu z otázok, ktoré som si pokladala...mám na to? Otvorila som oči a sledovala ho porazeným pohľadom. Vedel prečo. Akoby o mne vedel všetko. Bol tu Loki čo ovládol Zem, zmanipuloval Lokiho z môjho vesmíru a obaja sa premiestnili kto vie kam. A ja som nebola dostatočne silná, aby som využila situáciu.

,,Prečo si nevystrelil z tej zbrane znovu?" Snažila som sa hodiť vinu na niekoho iného ako najväčší slaboch.

,,Túto technológiu sme špeciálne vyvíjali pre jednu misiu. Každá zbraň, ktorú sme na Lokiho použili chvíľu trocha fungovala a spomalila jeho cestu k nadvláde...no pri ďalšom stretnutí už voči nemu nebola účinná. Takže týždne výskumu môžme zahodiť... navyše, do jednej zbrane sa zmestí len jeden náboj. Ale môj risk splnil účel, Loki si ťa nevšimol a nezobral so sebou. Poď so mnou, niečo ti poviem." Podal mi ruku. S váhaním som ju priala.

Obliekli sme sa do teplých kombinéz, ktoré boli snáď vyrobené na cestu na severný pól. Táto poznámka mi omylom vykĺzla z pusy...a Fury ju okomentoval vetou, že teraz človek, aby zažil čo je to severný pól, nemusí chodiť ďaleko.

Vyšli sme von. Prvý krát som si mohla poriadne pozrieť spúšť, ktorú Fury spomínal. Všetko bolo pokryté hrubou vrstvou snehu a ľadom. Budovy z jediného vzdialeného viditeľného mesta boli väčšinou zdemolované. Pripomínalo mi to Lokiho spomienky na jeho pravý pôvod. Zopár obrazov nehostinnej krajiny, kde musí byť aj pre ľadových obrov ťažké žiť.

,,Toto urobil Zemi. Snažili sme sa brániť, ale neboli sme zjednotení. Každý útočil na inom fronte, po tom čo ten prvý padol." Cez okuliare a vysielačku som nevedela rozoznať smútok...no nemyslím si, že mu bolo ľahké rozprávať sa o týchto udalostiach.

,,V našom svete sme bitku vyhrali." Podotkla som smutne. Je desivé si predstaviť, že by bol toto môj vesmír.

,,Podľa mňa by sme to tiež zvládli. Lenže zopár bohatých ľudí si myslelo, že vypáliť na mesto dve jadrové hlavice bude riešenie." Zo svojich spomienok si spomínam len na jednu atómovú bombu o ktorú sa postaral Stark. Zrejme toto je jeden z rozdielov a dôvodov prečo pre nich bitka skončila neúspešne.

,,Čo sa stalo potom?" Zaujímal ma priebeh, aj keď som už poznala zdrvujúci koniec.

,,Stark sa o jednu bombu postaral tak, že ju nasmeroval do portálu, o druhú sa mala postarať Tara. Prejavovali sa u nej schopnosti, ktoré nemali hraníc. Ostatní Avengers by sa nedostali k strele čas. Tara mala svojimi schopnosťami hlavicu odpáliť buď niekde inde alebo úplne zabrániť jej výbuchu. Najprv šlo všetko dobre, no potom spanikárila a náhle zmizla." Fury sa nachvíľu odmlčal. ,,Zjavila sa v strede mesta rovno aj s bombou, ktorá vzápätí vybuchla. Zničilo to portál a Stark ostal uväznený vo vesmíre. Len Loki, Thor a Hulk výbuch prežili. Loki sa premiestnil inde a ďalej pokračoval v zoskupovaní armády. Thor a Hulk sa vrátili k Tare, ktorá bola ako zázrakom bez škrabanca. Obaja boli poriadne ranení. Psledné čo som od Thora počul bolo to, že z ťažka a rýchlo dýchala. Potom už bolo v sluchátku len počuť ohromný výbuch a šum. Ďalší výbuch vyvolal takú tlakovú vlnu, že celý helicarrier to odchýlilo z rovnej dráhy letu. Skoro sme sa zrútili. Ten výbuch pochádzal od Tary. Telo Thora a Hulka sa nenašlo. To jej bolo v celku, avšak bez známok života." Fury sklonil hlavu k zemi.

,,To je mi ľúto." Objala som ho, tak ako mi to vrstvy oblečenia dovoľovali.

,,Je to moja chyba. Tara nebola pripravená a ja som ju tam poslal. Bol som už zúfalý." Vždy hovorieval...zúfalá situácia si žiada zúfalé rozhodnutia. Človek však nikdy nevie či sa vyplatia alebo bude za ne potom pykať .

,,Berieš na seba až prílišnú zodpovednosť. Pamätám si ako som bola na začiatku pri používaní schopností neschopná." V podstate to za mňa robil hlas. No ani teraz mi nepríde moje ovládanie schopností najlepšie. ,,Nebolo to najbezpečnejšie rozhodnutie, ale keby si neurobil nič, dopadlo by to možno ešte horšie." Chabá útecha pre človeka, ktorého zlomí máločo...

Zrazu som pocítila silné déjà vu. Akoby som na tomto mieste už bola. Rýchlo som sa rozbehla vpred do pustiny. Niečo ma tam volalo. Všetko mi bolo záhadne povedomé. Miesto zmrznutých peňov som videla les...na zemi trávu...počula som spievať vtákov...a pred sebou mohutný strom pod ktorým bol položený veľký kameň, ktorý vôbec nezapadal do okolia. Zastala som pred kameňom. Zatriasla som hlavou a opäť videla len pahýľ bývalého obróvskeho stromu a rozlomený kameň, ktorý nevydržal nápor zimy. V ten moment som pochopila čo je to za miesto. Cítila som to. Tu je pochovaná Tara.