Slobodný Väzeň (2.)

elz ej oktešv .4 |všetko je zle 2/3

Mierne zdeptaná, hladná, ale mlsná som si dala slnečné okuliare a šiltovku, nech ma pozná čo najmenej ľudí. Rozhodla som sa vyraziť si na zmrzlinu. Bez nikoho, popremýšlať o dnešnej nočnej more.
Zamierila som cez park smerom k mojej obľúbenej zmrzlinárni. Zmrzlinár Luigi je cudzinec, anglicky vie zopár slovíčok, ale z jeho tváre vždy srší humor. Pri naberaní zmrzliny si robí z ľudí srandu. Podáva im zmrzlinu len v naberačke, vyhadzuje ju do vzduchu a chytá do kornútku alebo podáva peniaze späť cez sklo.
Pri rozmýšlaní nad všemožnými chuťami z ktorých som si mohla vybrať mi zaškŕkalo v bruchu. Pridala som do kroku, ďalej zamyslená nad sladkou osviežujúcou chuťou zmrzliny.
Zrazu do mňa vrazil chlap v smokingu. Zanadával mi, nech dávam pozor kam idem, pritom som bola úplne na kraji chodníka. Zamračila som sa nad jeho chovaním a šla ďalej.
U Luigiho bola ako zvyčajne dlhá rada. Prišla mi to ako večnosť kým som sa dostala pred pult.
Okamžite mi vrazila do očí zmrzlina s príchuťou pistácií, punču a dala som si aj novinku...mix banánov s čokoládou.
Luigi dnes nevyzeral najlepšie. Úsmev na jeho tvári človek ani nepostrehol, šomral si popod nos voľačo vo svojom jazyku a ani nevtipkoval pri naberaní zmrzliny ako vždy. Keď mi podal zmrzlinu, dala som mu peniaze na ktoré sa len letmo zamračil. Začal sa prehrabávať v kope drobných. Podal mi do ruky poriadnu horu kovošrotu, ktorú som sa snažila nacpať do peňaženky. Jedna pani stojaca za mnou mi nahlas nahnevane povedala, nech si švihnem a nezdržujem, že vraj tu nemieni čakať celú večnosť, kvôli ľuďom ako ja.
Ako som mala peňaženku nacpanú kovošrotom, bola tak veľká, že sa mi nezmestila do vrecka. Musela som ju držať v ruke. Zmrzlinu som len pomaly odjedala a vôbec si ju neužívala. Šla som cez park do Stark Tower, nech už som preč od ľudí.
Zrazu do mňa opäť niekto vrazil, zmrzlina mi vypadla na zem a neznámy mi z rúk vytrhol peňaženku! Bol to chalan, ktorý šiel poriadne rýchlo na skateboarde.
Rozbehla som sa za ním. Zrazu zabočil do jednej z uličiek. Inštinkt mi hovoril, nech tam nejdem, ale adrenalín a hnev ma pobudzovali vpred.
Zamierila som za ním. Začula som ako zastal a začal sa smiať. Ulicou sa rozliehala jeho nepríjemná oslava víťazstva. Začula som ďalší mužský hlas. Načúvala som o čom sa rozprávajú.
Počítali si zisk z mojej peňaženky. Keď uvideli kreditku so Starkovým logom, poriadne zapískali.
Zrazu ma schmatli dve mocné ruky a doslova vyhodili z mojej skríše.

,,Nabudúce sa uisti lepšie, že tvoja obäť nejde za tebou." Ozval sa chlap zozadu, otočila som sa a videla dospelého muža poznačeného alkoholom a drogami. Tí dvaja vyšli z tieňa a smiali sa. Boli možno o tri roky starší odo mňa.

,,Videla naše tváre, môže nás prezradiť!" Zamračene hovoril kamoš toho na skateboarde. Narastal vo mne strach zmiešaný s hnevom.

,,Mali by sme jej ukázať čo robíme s takými čo niečo prezradia..." Pousmial sa ten so skateboardom a všetci traja sa začali blížiť ku mne.

Nemala som kam uniknúť, približovali sa až ma obkolesili a ja som nemala priestor sa ani pohnúť.
Rýchlo som dýchala, v hlave mi hučali všetky scenáre na obranu.
Ten najstarší sa ma zozadu dotkol.
Oslepujúce svetlo.
Výbuch.
Zvuková vlna.
Všetko sa odohralo tak rýchlo!
V jednej chvíli som čakala čo bude ďalej, v druhej chlapi ležali v bezvedomí na zemi.

Nie!
Nie...
Nie...
Nie!

To nemôže byť pravda! Nič také sa nestalo! Žiaden výbuch nebol!
Chlapi boli nešikovný, jeden vrazil druhému a začali sa biť navzájom! Áno! Určite to bolo tak!

Pomaly som podišla k chalanovi so skateboardom, v ruke držal moju peňaženku. Rýchlo som si ju zobrala. Neprejavoval žiadne známky života.

Žije!?
Žije...
Áno, určite žije.

Presviedčala som svoje podvedomie...

Určite sa preberú...
Preberú...
Bude to dobré...
Bude...
Nič zlého sa nestalo...konala som len v sebaobrane...
Správne, len sebaobrana...nič viac...

Keď som sa ešte zopárkrát nadýchla, rýchlo som odišla od miesta činu akoby nič.

Mierila som si to do Stark Tower cez ulicu plnú reštaurácií. Bola som hladná, zmrzlinu, ktorú som sa chystala zjesť sa topí na zemi v parku...ale po tom čo sa stalo v uličke, nemám chuť absolútne na nič.
Zrazu som stuhla a pomaly otočila hlavu doprava.
Kafetéria.
Ako z nočnej mory.
Prechádzala som už tadiaľto?
Čo to je dnes za deň!
Všetko je hore nohami!

Aký bola váš deň? Pravdepodibne lepší ako Tarin.😂
Teraz sa dej len rozbieha, ale nebojte, čoskoro bude zvrat. 😉

Prajem vám príjemný zvyšok dňa!

Vaša Jaimix!