Slobodný Väzeň (2.)

10. po brebratí

Stála som na ostrove. Vznášal sa v prázdnote. Bolo tu rovnaké príjemné ticho ako posledne, keď sa mi hlas zjavil prvýkrát po dlhom čase. To prerušila obróvska čierna mamba s temnými očami. Zasyčala a zmenila sa na mňa. Ustúpila som o krok dozadu. Moja podoba sa mierne usmiala a zmenila sa na hlas.
Už som sa ho nebála ako minule. Bol pre mňa spojencom. Nechápem ako veľmi som si pred pár dňami protirečila. Nadávala som mu a nenávidela ho...a teraz spolupracujeme akoby sa nič z toho pred tým nestalo.
Hlas sa mierne usmieval. Snažil sa vyzerať priateľsky, ale krvavé zuby a desivé oči mu kazili celkový dojem. Vlasy mal biele strácali sa v prázdnote ako plápolajúci oheň. Končeky sa sfarbovali do čierna, taktiež v sebe skrývali krvavé čmuhy.

Myklo mnou. Ležala som v posteli, hneď po prebudení ma chytali ďalšie mdloby.

Želám dobré ránko. Začula som hneď hlas, no z toho ako ma bolela hlava sa mi zdalo, že počujem ozvenu. Akoby sme boli v divadle.

Začala som prichádzať k sebe a rozmýšlala čo sa stalo. Pamätala som si na boj...ale všade naokolo bolo v spomienke mnoho vnemov...viac ako obvykle.

Viedla si si výborne! Cítila si chvíľu to prepojenie!? Bolo to úžasné! Akoby som mal vlastné telo! Znel poriadne nadšene. To čo sa udialo si užíval viac ako ja. Nikdy pred tým som ho nepočula takto rozprávať.

,,Aaah, moje telo..." Stále som mala pocit, akoby som sa pri akomkoľvek pohybe mala plaziť. Prevalila som sa na stranu a posadila.

,,Si hore celkom rýchlo." Pousmiala sa žena sediaca v krásnych belasozelených šatách vedľa mojej postele.

,,Koľko som bola mimo?" Zaujímalo ma...prvá informácia, ktorú som chcela od neznámej ženy vedieť.

,,Iba deň. Z arény Anel máme na Asgarde tie najhoršie zranenia. Ty si vyviazla len s miernou vodou v pľúcach." Povedala múdro a posunula mi tácku s tanierom plným ovocia a krištáľovo čistú vodu vo vyzdobenom pohári. Bol na ňom symbol blesku a obrys ostnatého draka. S chuťou som sa pustila do jedla. ,,Videla som, že vieš pekne zmeniť podobu, to chce roky praxe. Thor sledoval zápas celý v napätí, dokonca aj Lokiho si dostala zo zvedavosti von." Usmievala sa.

,,Kto ste? Vy ste ma pozorovali?" Prižmúrila som oči. Bola milá, až moc...na takých ľudí nie som zvyknutá...obzvlášť v New Yorku.

,,Som Frigga a zrovna som cvičila premenu v jedného zo spevavých vtákov, aby som sa dostala do harmónie s prírodou." Povedala bez zaváhania. Potom sa mi meno spojilo so spomienkami. To je Lokiho mama! Tá čo zomrela pri útoku temných elfov.

,,Teší ma...ja som...T." Odpovedala som sekavo.

,,Nechám ťa už osamote, čokoľvek by si potrebovala, stačí zazvoniť a hneď pribehne Melechit, bude sa o teba starať než sa zotavíš...budú to podľa môjho názoru také dva dni. Ničoho sa neboj." Ukázala na elegantný zvonček na nočnom stolíku vedľa postele, usmiala sa a odišla.

Podľa môjho odborného názoru, je najlepšie nepríjemné nečakané bolesti po premene vychodiť. Ako vidím, si unavená...taktiež sa tu ešte nevyznáš...ponechaj mi viesť tvoje nohy. Viem kam by sme mohli ísť.

Cítil, že súhlasím. Prebral kontrolu nad mojimi nohami a pomaly sa postavil. Zamieril k dverám a zastal. Mierne neohrabane a rozospato som potiahla kľučku a pootvorila tak, aby sa dalo prejsť.
Hlas ďalej pokračoval po chodbách, ktoré ma stále udivovali. Cítila som sa akoby som sedela, akoby moje nohy boli stroj, ktorý len robí monotónny pohyb dopredu...ľavá, pravá, ľavá pravá...
Knižnica...?

Vítaj v jednej z najhonosnejších knižníc v tejto slnečnej sústave!

Želám vám príjemné prázdniny a pekný zvyšok dňa!
Snáď sa pri tom teple, ľudia z cukru, neroztopíme.

Vaša Jaimix. :)