Slobodný Väzeň (2.)

21. vypočúvanie

Pole. A poriadne silné svetlo slnka ma zasiahlo do tváre hneď po náraze.

Lepšie než kontajnery! Avšak chladná zima sa mi okamžite dostala pod kožu. V mysli som nahradila letné oblečenie zimnou súpravou ako ľudia na Alijaške alebo v Rusku. Bola som unavená, náraz musel byť z veľkej výšky. Uvidela som Lokiho, stále podobajúceho sa na mňa, hrudníkom k zemi ležať vedľa seba. Nehýbal sa, no jeho hruď sa jemne dvíhala v pravidelnom rytme. Chcela som mu prikúzliť teplé oblečenie ako mne, no mrákoty ma úplne pohltili.

Ja som odpadla!

Ten šok zo straty vedomia v neznámom vesmíre ma prinútil rýchlo si sadnúť. Avšak popruhy na rukách a nohách mi zabránili akémukoľvek veľkému pohybu. No do...

,,Vzbudila sa." Začula som hlas vedľa seba. Hlava ma však stále bolela až som mala pocit, že keď sa obzriem, tak si zlomím krk.

,,Konečne, možno bude výrečnejšia ako jej kamarát." Ten tón. Tak známy, ale pritom tak chladný. ,,Choďte, ja sa s ňou porozprávam."

Stôl ku ktorému som bola pripútaná sa so mnou začal hýbať. Cítila som na rukách chlad prúdiaceho vzduchu. Zimná súprava bola v čudu, nahradilo ju len tričko a jednoduché gate ako väzeň. Z ležma som sa pomaly dostala až do stoja. Cítila som sa ako v mučiarni. Stála som len na dvoch malých stupienkoch na konci stola. Ak by som sa z nich šmykla, visím len za popruhy. Stôl sa zastavil a ja som tu stála zviazaná zoči-voči Furymu.

,,Počuj mladá, je doba plná klamstiev a ilúzií. Vyzeráš nevinne, ale nemôžem nič riskovať. Vieš ako prebieha výsluch?" Len jemne som prikývla. Je jedno o aký ide vesmír. Z Furyho sršal rešpekt. Jeho výhľad mi trocha pripomínal časy, keď som bola malá a voľačo som vyviedla. Ja som sa snažila tváriť ako neviniatko a on sa ma snažil nespražiť pohľadom. Jednu dobu som verila, že to aj naozaj vie. Teraz tu pred ním stojím, mám nevinný výraz...akurát som k tomu všetkému ešte zviazaná, mám zmenený výzor a som z iného vesmíru. Ale to už je len malá drobnosť... ,,Meno a čo tu robíš?" Prerušil moje spomínanie jeho chladný hlas.

Nevedela som čo mám povedať. Neviem čo je to za vesmír, čo sa tu stalo alebo ako podobný je s tým mojim. V tom mi to trklo! Viem si to predsa prečítať z jeho myšlienok a spomienok! Vďaka hlasu za túto výhodu. Sústredila som sa na jeho myseľ. Ale uvidela som len obraz samej seba. Akoby pred jeho mysľou bolo zrkadlo. Skúsila som doň tresknúť. Mierne sa otriaslo a puklo.

Fury sa chytil za hlavu v momente, keď mu niečo zapípalo pri uchu. Rýchlym krokom došiel až ku mne a chytil ma pod krkom! Lapala som po dychu, no kyslíku sa mi dostávalo menej ako som potrebovala. Pri tom ako sa natočil som zazrela malé zariadenie blikajúce do červena, ktoré mal pevne pripevnené okolo svojho ucha.

,,Takže ťa poslal on! Už sa nám do mysle nedostaneš! Počuješ!? Môžeš ju zabiť hneď ty alebo to urobím ja!" Kričal mi do tváre akoby sa ani nerozprával so mnou. Vytiahol nôž a priložil mi ho ku krku. Cítila som ako mi na malom mieste prerezal kožu. Strach sa mi dostal do hlavy.

,,Bu...dem...ho...ho-v-oriť...!" Lapala som po dychu a povedala prvé čo mi napadlo, aby ma tu nezabil. Bola som priveľmi vyčerpaná na to, aby som použila nejaké schopnosti. I márny pokus dostať sa Furymu do hlavy ma stál viac síl ako som čakala.

Fury ma ako zázrakom pustil. ,,Ak začneš hovoriť, si mŕtva. Komukoľvek som po dlhom mučení rozviazal jazyk a začal hovoriť, tak sa mi tu doslova roztavil pred očami a zostala z neho len kaša."

,,Prosím, verte mi...Nick Fury." Budem mu musieť povedať pravdu...ale ešte predtým si musím získať jeho dôveru, aby jeho myseľ priznala, že moja pravda je pravdivá. Áno, Fury má zložité myšlienkové pochody.

,,Odkiaľ vieš moje prvé meno?" Zamračil sa. Získala som jeho plnú pozornosť. Teraz alebo nikdy.

,,Viem o vás veľa vecí, neviem či sa všetky budú zhodovať s mojimi spomienkami." Predsa len som z iného vesmíru...ale to mu oznámim až keď budem mať jeho dôveru.

,,Vaše oko, prišli ste oň kvôli flerkenovi, Chewie...mačke kapitánky Marvel." Dúfala som, že to bude fakt, ktorý sa nebude odlišovať. Videla som ako sa okom pozrel zmätene do zeme a potom na mňa. Bingo!

,,O tejto mačke vie len pár ľudí...a nikto sa nevyskytuje na tejto planéte." Sledoval každý môj pohyb.

,,Viem to od vás." Nemám mu ako vysvetliť odkiaľ o ňom toľko viem, keď nechcem zatiaľ spomínať paralelné vesmíry.

,,Odo mňa zrejme ťažko, moje oko ťa vidí prvý krát." Ruky prekrížil cez hruď.

,,Chcem vám povedať pravdu, ale neuveríte mi ju...ani teraz mi neveríte." Zúfalo som pozrela do zeme. Záchrana vesmíru nebola nič pre mňa.

Chvíľu bol ticho, okom ani nežmurkol. Podišiel ku mne a rozviazal mi rýchlym pohybom popruhy. Užasnuto som mu pozrela do očí.

,,Už dlho som nevidel nikoho vyjadriť toľko pocitov...budeš zďaleka. Kludne rozprávaj, verím ti." Bola som mu vďačná.

Stôl sa vrátil späť do vodorovnej polohy. Sadli sme si naňho a ja som začala. ,,Nechajte si to prosím pre seba... Som z iného vesmíru. Aby som sa dostala z vášho vesmíru...aj so svojim kamarátom, potrebujem nájsť Taru." Snažila som sa hovoriť čo najmenej podrobností...hlavná informácia preňho bola, že nie som odtiaľto, a že čo najskôr chcem nájsť Taru z tohto vesmíru a vypadnúť.

Pri mene Tara chvíľu stratil svoju kamennú tvár. ,,To je nemožné." Odpovedal chladno ako na začiatku. Bol tam však cítiť aj pocit smútku.

,,Prečo by to bolo nemožné?" Zamračila som sa pre zmenu ja...no hneď na to som zneistela.

,,Lebo je mŕtva...už pár rokov." Pozeral sa do zeme.

Prepadla ma panika. Nedostávalo sa mi vzduchu do pľúc. Bez Tary sa nepohnem ďalej, musím sa s ňou spojiť!

Nový vesmír, nové dobrodružstvo, nové ponaučenie. Čo si myslíte, že sa v tejto realite stalo? Komentáriky sú vaše!♥

Prajem vám všetkým príjemný zvyšok dňa!

Vaša Jaimix!