Slobodný Väzeň (2.)

22. Víťazstvo v 2012

V podzemnej základni bol frmol. Tak ako v mojej hlave, ktorá vytvárala všetky možnosti ako mohla Tara v tomto vesmíre zomrieť. Fury mi o jej smrti nič nepovedal...len to, že zomrela pri prehre v 2012.

Šli sme za Lokim, ktorý sa vraj ešte neprebral. Videla som ako leží na rovnakom stole čo ja so zviazanými rukami a nohami. Dokonca mal jeden silný popruh aj okolo pása. V jeho cele boli dvaja ľudia oblečení do hrubého zimného oblečenia ako by mali práve vyraziť na severný pól. Zato Loki mal stále len letné oblečenie z minulého paralelného vesmíru. Najviac zarážajúca bola však jeho svetlá modrá koža na ktorú Fury sústredil svoje jediné oko. Toto sa bude vysvetlovať ťažšie...a za blbú sa tváriť nemôžem, lebo by to vyzeralo, že klamal aj mne a už by ho po dobrom z väzenia nepustili.

,,Jediný ľadový obor, ktorý sa práve nachádza na Zemi je ten zasran Loki, ktorý si to tu prerobil na mrazivú pustatinu. Ako mi vysvetlíš, že sa práve pozerám na ďalšieho?" Bola som ticho...srdce mi už dávno zdrhlo z hrude a mozog pri Furyho chladnom hlase vypovedal službu. ,,Chcem celú pravdu, nie len jej časť..." Povedal o niečo príkrejšie. Čo mu mám sakra povedať!? Že mu na stole leží ďalší Loki!? Rozkuchá ho zaživa!

Loki sa prudko mykol a zhlboka nadýchol. Bolo zaujímavé, že pri výdychu mu nešla para z úst. Teplomer z našej strany ukazoval nepredstaviteľné teploty pod nulou, no aj napriek tomu tam ležal akoby sa šiel opalovať. Táto jeho forma ma vždy fascinovala.

Videla som ako sa Loki zhrozene pozerá na svoju modrú kožu. Sakra! Túto pravdu sa mal dozvedieť až na Jötunheime pri bitke s Thorom proti ľadovým obrom! Videla som ako svoje zdesenie zakryl kamenným výrazom, akoby práve neodhalil svoj pôvod.

,,Pustite ma!" Skríkol a začal zbesilo mykať popruhmi. Zazrela som ako  mu začala žiariť ruka do zelena.

,,Nie! Prestaň!" Skríkla som potom ako som sa mysľou teleportovala do miestnosti. Hlava sa mi okamžite zatočila, nohy podlomili a ja som skoro padla na zem. Jeden z ľudí v miestnosti ma zachytil. Ja som blbá! Prečo využívam svoje schopnosti, keď nevládzem! Chlad ma začal oziabať. Chcela som sa prispôsobiť chladu ako Loki alebo opäť pomyslieť na teplé oblečenie...avšak najprv som si potrebovala oddýchnuť a spať. Čím menej som vnímala chlad, tým viac som sa ponárala do vlastných myšlienok.

Vyrušil ma hlasný sykot pár metrov odo mňa. Sykot patril otvoreným dverám cez ktoré sa pri návale pary hnalo teplo dnu. Miestnosť osvetlilo príjemné červené svetlo, ktoré sebou prinášalo horúci vzduch. Fury sa ku mne zohol a pomohol mi vstať. Celý čas som sa ho úpenlivo držala akoby mi šlo o život a on ma bez rečí starostlivo podopieral.

,,Prepáčte, môj kamarát vyvádza, keď je zviazaný...nechcela som, aby niekomu pri nedorozumení ublížil." Povedala som ticho. Videla som, že Lokiho nahnevaný pohľad mohol vraždiť...no zároveň som postrehla, že ním zakrýval strach.

,,Rozviažte ho." Kývol Fury jemne hlavou. Muži uvoľnili popruhy a Loki sa s miernymi ťažkosťami posadil. Vidno, že ani preňho nebol pád najpríjemnejší. Ako sa miestnosť rýchlo zohrievala, Lokiho pokožka opäť nabrala normálnu farbu. Som rada, že to nekomentuje. Keď sa uvoľnilo na stole dostatok miesta, Fury mi pomohol posadiť sa. ,,Odíďte." Vydal mužom ďalší rozkaz. Keď za sebou zatvorili dvere, Fury zatiahol rolety od okna...ako keď v kriminálke nastupuje na scénu pri vypočúvaní zlý policajt. ,,Kamery sú vypnuté, sme tu len my traja...vaše mená." Povedal prísne.

Už som videla ako sa Loki nasupil...preto som rýchlo odpovedala. ,,T. a L."

,,Vyzerám tak hlúpo, že by som vám toto zbaštil?!" Odpovedal Fury vcelku neutrálne. ,,Ako agenti by ste stáli zaprd. Nechať si začiatočné písmeno vašich pôvodných mien nie je najchytrejší nápad." Rozprával s nami akoby o nás vedel všetko. A jeho pohľad...akoby sa mi jeho oko prepaľovalo do duše.

,,Môj nápad to nebol." Uchechtol sa Loki povýšene.

,,Arogantné správanie a schopnosti ako Loki...len s výzorom Tary...zbrklé, ale ochranárske správanie ako Tara...len s výzorom Lokiho. Z akého ste vesmíru, že vy dvaja ste spolu a nechcete sa zabiť..." Fury sa už s chuťou zasmial, pretože naše výrazy a mierne otvorená pusa hovorili za všetko.

Loki sa zablysol do zelena a opäť vyzeral ako on. Mladší Loki s dlhými havraními vlasmi a prefíkanými zelenými očami. So zvesenou hlavou som spravila to isté. Dlhé hnedé vlasy mi padli na ramená. Cítila som takmer nebadateľné odľahčenie, keď si moja neustála zmena podoby už nevyžadovala ďalšiu energiu.

,,Takže si mi klamala...žiadna bojovníčka T. čo pochádza z ďaleka neexistuje." Pozrel sa na mňa Loki s prižmúrenými očami.

,,Nie..." Povedala som do stratena.

,,Nechám vás osamote..." Povedal rýchlo Fury a takmer nepočuteľne odišiel z miestnosti. Svoju pravdu dostal.

,,Musím uznať, že som nahnevaný...možno zo mňa hovorí aj otras mozgu, ale predviedla si sa. Si prvá čo oklamala boha klamstiev." Asi sa mi to práve sníva...no Loki mi na znak úcty mierne kývol hlavou. Určite má otras mozgu...

,,Vďaka za...pochvalu?" Nevedela som čo mu mám na to povedať.

,,Nie, nie...ja pochvaly nerozdávam...ak áno, tak nikdy nie úprimné. Toto bolo okomentovanie situácie po ktorej čakám vysvetlenie." Nadvihol povýšnecky obočie. Dobre, žiaden otras mozgu..len jeho taktiky ako zo mňa dostať informácie.

,,A ak ti to nepoviem...?"

,,Budem klásť odpor." Povedal jednoducho s rukami prekríženými na hrudi.

,,Prečo? Doteraz som ti nič zlého neurobila." Len sa so mnou ocitol už v dvoch paralelných vesmíroch a padol kto vie z akej výšky. Ale to je drobnosť...

,,Dozvedel som sa časť pravdy...možno sa ma budeš chcieť zbaviť. Takže hovor." Bol tvrdý. A ja slabá. Jedna z vlastností, ktoré som mu závidela.

,,Ako si počul...som Tara. Som z tvojho vesmíru, ale nie času." Začala som neisto.

,,Čo si robila v mojom čase?" Pýtal sa neústupne ďalej.

,,Chcela som si zlepšiť svoje bojové schopnosti...preto tá identita bojovníka."

,,Ten jednooký muž...poznal nás oboch...zrejme je ten náš vesmír vcelku podobný...si z Midgardu a poznáš ma?" Tieto jeho otázky mi prišli skorej utvrdzovacie ako opytovacie... akoby odpoveď tušil vopred, rovno si v nich aj odpovedal.

,,Áno a áno...a ak to čo hovoria vo filmoch o cestovaní v čase  je aspoň trocha pravdivé, viac už ti povedať nemôžem...už teraz som zrejme ovplyvnila budúcnosť viac než dosť." Budem však rada keď nejaká budúcnosť bude...pretože táto záchranná akcia nevyzerá vôbec dobre.

Loki sa chcel zrejme spýtať ďalšiu z otázok...lenže miestnosť zrazu zahalil výbuch v sprievode zeleného svetla. Odhodilo ma to k zemi, pričom som si opäť narazila mnohé modriny. Rohy, plášť, asgardské brnenie, žezlo v ruke...a víťazoslávny pohľad. Víťaz bitky v 2012 si nás našiel...

Zdravím vás! Dúfam, že sa kapitolka páčila.

Ospravedlňujem sa, že vychádzajú raz mesačne...ale mám mnoho pádnych dôvodov, ktoré tu nebudem vypisovať. Snáď vám to aspoň vynahradzuje ich dĺžka...a dúfam, že aj prepracovanosť, pretože s každou sa hrám aj tri hodinky. Nebyť vás, tak dnes táto kapitola a príbeh o Tare neexistuje. 

Z celého ♥ vám chcem poďakovať za neuveriteľných 24,1K zhliadnutí na prvej knihe. Navyše ste z čiernej oblohy vytvorili žiarivé plátno pozostávajúce z 2,83K ★.

Viem, že druhé diely už nikdy nemajú taký úspech, preto som vám nesmierne vďačná za 1,54K zhliadnutí a 203 vašich úžasných ★.

S touto slohovkou sa s vami lúčim a želám vám príjemný zvyšok dňa!

Vaša Jaimix!