Slobodný Väzeň (2.)

1. po dlhom čase

,,Widow, z ľava sa k tebe blíži ďalšia skupina, ozbrojená pulznými zbraňami." Povedala som Widow do komunikátora, keď som zazrela na termoobrazovke pohyb.

,,Stark, choď ich prekvapiť zozadu." Povedala som mu základnú stratégiu, no s Widow sa už museli dobre skoordinovať oni sami.

,,Rozkaz šéfka ti hovoriť nebudem." Poznamenal uštipačne Stark a už letel Widow pomôcť.

,,Loki, robotí chlapík na pravoboku, skús mu odvariť zbrane voľakým zeleným zábleskom." Upozornila som Lokiho na prichádzajúceho hosťa a ďalej sledovala situáciu na obrazovkách.

Áno, už nie som v jaskyni, ani v nemocnici, ani v klietke...teraz mám česť byť v pozorovacej miestnosti a navrhovať Avengerom stratégie.
I Loki sa tu trochu našiel. Síce trvalo, než si získal dôveru ostatných a mohol používať kúzla takmer kedy len chcel, ale dnes je tajnou súčasťou Avengers. Ak nie je na misii s ostatnými, tak spolu trávime čas ma základni. Niekedy si povyrazíme von, ale pohľady bojazlivých či nahnevaných ľudí sa nezmenia. A náramky od Furyho, ktoré by ani kyselina nerozožrala, sme museli mať vždy na sebe.
Hlas som od poslednej vety čo mi povedal na výbežku v doline nepočula. Veta čo ma mrazí na chrbte vždy keď si na ňu spomeniem.

Vždy tu budem.

Možno tu je, skorej dúfam, že nie. No ak áno, určite vyčkáva. Pre istotu od premeny na draka schopnosti nepoužívam. Bojím sa, že by ho to mohlo vzbudiť. Keď je hlas ticho, svet je hneď krajší.

,,Hawkeye, zopár letcov sa blíži zo severu, zoznám ich so svojím lukom." Zavtipkovala som a pár sekúnd na to mi tepelné škvrny na radare zmizli.

Dnes sme útok hydry zvládli bravúrne! Dokonca sme aj našli ich základňu a vďaka tomu zabránili ďalším útokom v tomto okolí.
Onedlho quinjet pristál na streche Avengers Tower.
To, že viac ako desať poschodí budovy je len pre vedcov je verejnosti známe, ale to, že sa tam nachádzajú luxusné apartmány, ktoré slúžia Avengers už nik nevie.
V jednom z nich trávime s Lokim mnoho času. Máme tam vpodstste všetko. Tak to i Stark zariadil a S.H.I.E.L.D. chcel. Aby sme vychádzali z Avengers Tower čo najmenej. Potom čo sa dialo sa ani nečudujem.

Loki vyšiel z quinjetu s jemným úsmevom na tvári. Oblečenie navrhnuté od Starka si zachovalo tmavozelenú sýtu farbu, ktorá mu zvýrazňovala oči. Nikdy ma pohľad naňho neomrzí. Ako jediný mi veril a ostal pri mne zrovna vtedy keď som to najviac potrebovala.

,,Tari, ahoj!" Povedal hneď ako ma uvidel. Milujem keď mi tak povie. Znie to od neho zlato. Nik iný mi tak nehovorí.

,,Ahoj zlati!" Silno som ho objala a pritúlila sa k jeho hrudi.

,,Som preč len chvíľu a už mi chýbaš. Neviem ako som mohol tých tritisíc rokov vydržať bez teba." Pošepkal mi, keď mal hlavu zaborenú v mojich vlasoch. Nikdy som si nemyslela, že vie byť až taký romantik mimo intríg.

,,To ani ja." Objala som ho ešte pevnejšie.

Jednoduchšia kapitolka, také uvítanie do novej knihy. Dúfam, že vás kniha v ďaľších kapitolkách zaujme. :)
Bude tu o niečo kratší úvod a rýchlejší vpád do deja ako v knižke pred tým.
Ako často budú vychádzať kapitoly vám povedať neviem, ale mám ich predpísaných 10. ;) Tak snáď chvíľu vydržia. 😁
Dúfam, že sa do príbehu nezamotáte a všetko bude zrozumiteľné. Ak nie, hneď píšte do komentov! Vždy vám odpoviem!😊

Prajem vám príjemný zvyšok dňa!

Vaša Jaimix,
Loki,
Tara,
A ten kto všetko sleduje...