Slobodný Väzeň (2.)

12. v záhrade

Bolo cítiť, že dýka je poradne naostrená. Rýchlo som dýchala a pozerala sa Lokimu priamo do očí. On skúmal tie moje a hľadal dôvod prečo som narušila jeho súkromie. Čo som si ja hlupaňa myslela. Loki, ktorého poznám je doma na Zemi, tento tu by ma pri prvej príležitosti zradil alebo rovno zabil.
Po chvíli čo sa mi zdala ako večnosť mi odsunul dýky od krku.
Usadil sa elegantne na mieste a pousmial sa.

,, Nemala by si ako špeciálna bojovníčka, ktorá bude ochraňovať kráľovskú rodinu cvičiť? Ak ťa dostanem ako svojho ochrancu, budem protestovať. Takto jednoducho ťa poraziť..." Povedal milo, no pritom z každej vety sršal poriadny sarkazmus.

,,Zotavujem sa. Sám ste videli náš súboj." Podvihla som bradu, no aj tá troška elegancie, ktorú som možno mala bola preč.

,,Čo keby sme sa miesto vzájomného sledovania zoznámili osobne zoči-voči." Postavil sa a podal mi ruku.

Mierne zdráhavo som ju priala a vykročila som za ním. Šli sme spolu mnohými chodbami až sa mi opäť zaplietla hlava. K tomu, aby som sa vyznala v asgardskom zámku by mi ami mapa nepomohla.
Prešli sme dverami vedúcimi do záhrady. Bolo tu nespočetné množstvo kvetov. Mnohé sa týčili aj do výšky dvojmetrového človeka. Boli vysadené do zložitých ornamentov. Jeden mal poriadne hrubú stonku a obróvsky modrý kvet, ktorého lupene sa podobali na trávu čo vyrastala z jeho stredu. Iný mal stonku tenkú, hnedú ako drevo, ktorá sa v určitej výške rozvetvovala ako strom a zo svojich pokrútených častí tvorila kvet. Tu by mohla Zem taktiež voľačo okukať. Žiaden z kvetov som nepoznala, no do okolia šírili príjemnú jarnú vôňu.
Chytil ma jemne za ruku, až mi po chrbte prebehli zimomriavky.
Zamierili sme do bludiska. Jeho steny boli vo výške možno aj troch, štyroch metrov. A vyzerali poriadne hrubo.
Záhybali sme vpravo, vľavo, opäť vpravo, vľavo, vľavo...až sa mi zdalo, že chodíme v kruhoch.
Kým sme sa neocitli v strede bludiska.
Bol tu altánok s lavičkami okolo živých stien, jedna malá fontánka s dvomi kamennými labuťami, ktoré mali krky v tvare srdca. Vyzerali povedomo.
Zrazu ma Loki pustil a ukázal na okolité bludisko.

,,Nádhera však? Málokto sem okrem zahradníkov chodí. Na Asgarde som ťa ešte nevidel, usudzujem, že si nová. Takto rýchlo sa dostať k elitným bojovníkom, musíš mať za sebou plno skúseností." Pousmial sa a prechádzal sa naokolo.

,,Áno, je to tu pekné." Oprela som sa o živú stenu bludiska a pousmiala sa. Keby len vedel...

Pomaly sa blížil ku mne. Inštinktívne som pozerala od kiaľ chce vytiahnuť nejakú skrytú dýku. Miesto toho ma chytil rukami za boky a tvárou bol len pár centimetrov od tej mojej. Bola som neschopná pohybu. Zalial ma úžasný pocit pokoja, ktorý som cítila len uňho. Mala som chuť sa roztopiť. Ruku som mu dala okolo boku a za chrbát. Objala som ho a pousmiala sa ešte väčšmi. Pobozkal ma na čelo. Len jemne. Ďalšia vlna zimomriavok mi prešla cez chrbát.
Otvorila som oči, aby som sa uistila, že to nie je len sen.
Nebol.
Bol tu...so mnou.
Aj so skrývajúcou sa zahalenou  bojovníčkou za rohom...
Prižmúrila som oči a jasne videla, že je to ta istá bojovníčka, ktorá mi dala v Anele poriadnu nakladačku.
Čo tu robí?
Krútila hlavou a rukami mi naznačovala gesto nesúhlasu. To ma zarazilo.

Nie je to tvoj Loki...

Obaja mali pravdu.