18. čo je dôvera?

215 14 11
                                    

,,Čudujem sa, že ste si dali dolu oblek...ak by sme si zmysleli, že vás zabijeme, boli by ste už mŕtvi." Pozrel sa s miernym úškrnom Loki na Starka. Skoro akoby mi čítal myšlienky.

,,Už na schodoch som vedel, že žiadne zbrane nemáte." Výsmešne mu odpovedal Stark čo Lokiho určite poriadne urazilo. No v realite len nadvihol obočie. Tony Stark si vždy z druhých uťahoval...ale tento nepoužíva nič iné ako satiru a sarkazmus.

,,A prečo ste zamierili do New Yorku, keď ste sa mali vo vašej púšti ako prasatá v žite?" Nadvihol oči kapitán a poriadne si odpil. Ak toto všetko prežijem, musím docieliť toho, aby si kapitán z môjho vesmíru so mnou vypil...pretože teraz vyzerá ako väčší alkoholik než Stark.

,,To áno...odbachneš človeka a si vpohode. Lenže tam každý okráda každého, aj keď už nie je čo kradnúť. Len zbytočnosti...teda aspoň pre nás. Preto sme sa presunuli do väčšieho rajónu." Zapojil sa do rozhovoru Loki akoby sa na zemi už narodil.

,,Nezabúdajte komu tento rajón patrí. Čokoľvek ukradnete, nám poputuje 50% zisku." Prižmúril oči Stark. Loki sa s ním už chcel ísť hádať, no predbehla som ho.

,,Toho sme si boli vedomí už na ceste sem, však?" Pousmiala som sa na Lokiho. Skoro som povedala jeho meno. On mi len mierne prikývol späť.

,,My sa snáď predstavovať nemusíme, ale aké sú vaše mená?" Pousmial sa kapitán, ale v očiach mal chladný výraz ako pri výsluchu. Neodpoviem a som hneď podozrivá...

,,Iba T. Aj meno prezrádza slabiny, ktoré by mohol nepriateľ využiť." Pousmiala som sa. Spomenula som si na hlas, ktorý túto vetu vymyslel. Začína mi chýbať. S ním som sa posledných pár dní vedela rozprávať o všetkom. Teraz je so mnou len mladší Loki, ktorý ma v budúcne zrejme nikdy ani poriadne nemiloval a Avangers z ktorých sú teroristi. Dokonalé. Navyše predstieram svoju identitu a podobu pred Lokim...a dvojnásobne to platí u Avangers. Vtipné ako sa môže človeku zo dňa na deň zmeniť život...alebo i celý svet. Stačí mať v hlave zabývanú neznámu mocnú entitu.

,,A ja som iba L." Pridal sa Loki k tejto myšlienke.

,,Iba T a iba L, čo keby sme vám naliali?" Pousmial sa Stark a už sa ujal role barmana.

Takto sme popíjali hodnú chvíľu. Ja som si len pomaly usrkávala, ale cítila som ako mi alkohol stúpa pomaly do hlavy. Sedela som na gauči pri kozube s kapitánom. Loki bol obďaleč a smial sa s nejakou skupinkou, na prvý pohľad dosť zákerných týpkov.

,,Veríš ty niekomu ešte?" Vyhrkla som zo seba v podnapitom stave otázku. Kapitán už mal v sebe tiež poriadny súdok a tak sa len mierne uchechtol a začal.

,,S dôverou to máš tak...ak pred niekym svoju dôveru skrývaš, snaží sa ti dokázať, že jej je hoden kedykoľvek a kdekoľvek...ale keď mu ju už raz dáš, tak ju odhodí do zeme ako mŕtvolu. Nechápem, že som kedysi vedel dôverovať...dnes už neverím ani sám sebe." Pohľad mal upretý do prázdna akoby na niečo spomínal. ,,Videli ste cestou bilboard s tým  dievčaťom?" Uprel na mňa zrak kapitán.

,,Hej videla..." Mykla som plecom.

,,Vieš kto to je?" Pomaly pokračoval ďalej v rozprávaní.

,,Tara myslím...niečo som už o nej počula." Zatvárila som sa akoby som nepoznala samú seba. Ale kto vie...možno v tejto realite ovládla mysle všetkých občanov, aby si ju vážili a Avangers ju nezastavili.

,,Je to zradca." Vzdychol si hnevlivo kapitán. Znenazdania mi odhalil hruď. Nestihla som zadržať mierne zhíknutie. Jeho hruď bola plná modrín a podliatin. Okolo srdca sa ťahali hlboké čerstvé jazvy." To mi urobila tá úžasná a všetkými ospevovaná Tara! Vtipné je, že tie jazvy sa nevedia zahojiť. Štípu a pália...už pár rokov. A každý deň mi pripomínajú dôveru, ktorá je zakopaná hlboko v zemi." Zakryl si hruď a poriadne si odpil. Bral do ruky ďalšiu fľašku poriadneho tvrdého, keď v tom mu zavibroval náramok. Rovnako aj Starkovi pri bare.

,,Kryte sa!" Skríkol kapitán.

Sekundu na to dvere vyleteli z pántov a zasiahli jedného ožralca so spomalenými reflexami. Dnu sa nahrnulo poriadne množstvo dymu! Nič som nevidela! V tom ma voľačo zasiahlo do chrbta a ja som padla k zemi. Elektrický prúd mi triasol telom! Kvôli dymu som nepretržite kašlala.

Prispôsob sa! Adaptuj sa! Akoby som počula hlas, ktorý ma burcoval vstať a vzoprieť sa!

A presne to aj urobím!

ŠŤASTNÉ A VESELÉ VIANOCE ĽUDIA A INÉ TVORY!❄️🎄❄️
Po zdĺhavom období ticha tu máme pokračovanie. Dúfam, že sa malý vianočný darček páčil. :3
Už mám rovno napísanú aj ďalšiu, takže na pokračovanie nebudete musieť čakať ďalšie tri mesiace.😇

Želám vám príjemný zvyšok vianočného dňa plného pohody a lásky.❤️

Vaša Jaimix!

Slobodný Väzeň (2.)Where stories live. Discover now