Slobodný Väzeň (2.)

8. Asgard

Otvorila som dvere a pomaly z nich nenápadne vyšla. Chodby boli majestátne, tu priestorom ozaj nešetrili. Kráčala som chodbou a zrazu začula tlmený výkrik, na to sa rozrazili dvere a od tiaľ vybehla mladá ustráchaná služobná, za ňou vyšiel Loki s divokým pohľadom loviacej šelmy. Mávol rukou a zelená žiara sa rozplynula okolo hlavy služobnej. Tá zastala a kráčala akoby nič.
Ja som tam stuhnuto stála a pozerala na Lokiho, ktorého som nespoznávala. Ten ma zazrel a zamračene mávol ku mne rukou. Vytreštila som oči...som rada, že môžem mať mladšieho Lokiho v tomto ťažkom období pri sebe, ale teraz, keď pri prvých sekundách čo ma vidí použije kúzlo, nie som si už taká istá.

Kúzlo má omámiť tvoju myseľ, aby si zabudla na to, čo si videla. Nemaj však obavy, máš predsa mňa a toto mávnutie rukou je pre mňa ako padnutie špendlíka na druhej strane vesmíru...bezvýznamné. Len sa tvár akoby to kúzlo na teba zafungovalo.

Okamžite som hlas poslúchla....to sa teda zo mňa stáva riadny cvičený pes...

Nezabúdaj, sme si rovnocenní... Uistil ma hlas.

Opäť som sa zatvárila normálne, mierne zmätene...pozrela som sa na Lokiho.....snažila som sa zakryť predsudky a pocity lásky, ktoré pri pohľade naňho zbĺkli.....ten mal na tvári mierny úškrn.

Kráčala som radšej od neho preč. Snažila som sa vryť si do hlavy, že je to Loki, ktorého som poznala na začiatku, ktorému bol život inej osoby ľahostajný.
Kráčal za mnou, snažila som si jeho prítomnosti nevšímať. Zabočila som pri prvých kolosálnych dverách, ktoré naznačovali cestu von. Cítila som Lokiho prítomnosť, ale nechcela som sa otáčať.
Pokračovala som ďalej a došla až k obróvskej voľnej ploche, kde bojovali muži a ženy v nablízkaných zbrojoch. Pozerala som na ne s údivom, ako jednoducho vedia s tými zbraňami narábať.

,,Nádhera však?" Usmial sa vedľa mňa svalnatý mladý Thor. Dlhé blond vlasy a preňho ľahké kladivo v ruke boli jeho jasné poznávacie znaky. Na jeho vetu v ktorej sa niesla hrdosť som len letmo prikývla a naďalej sledovala ich bojové umenie. ,,Podľa oblečenia usudzujem, že patríš k špeciálnej družine, ktorá má chrániť v budúcne môjho otca." Z oblečenia o mne vyčíta viac ako viem doteraz ja...moje informácie sú teraz ako rozsypané puzzle, hlas mi ich dal na stôl a ja sa ich snažím vo svojom malom ľudskom mozočku spojiť dokopy. ,,Je to česť dostať sa tam. Každý strážca má svoj špeciálny štýl boja. Rád s vašou družinou trénujem, naučila ma toho dosť." Rozprával si ďalej. Teraz mi príde ako veľký narcista...nie, že by teraz....teda v budúcnosti, v spoločnosti Avengers nebol.....no oproti tomuto správaniu je tamto len špička ľadovca. ,,Ako sa voláš?" Pri tejto otázke som stuhla.

,,Iba T. Aj meno prezrádza slabiny, ktoré by mohol nepriateľ využiť." Povedal zrazu hlas mojimi ústami úplne prirodzene.

Ďakujem za záchranu.

Niet za čo.

,,Čo keby sme si spolu niekedy zabojovali...iba T?" Spýtal sa Thor...pričom mi hneď napadla myšlienka ako zo mňa vytrieska dušu.

,,Ja len začínam s tréningom, so mnou si nezabojuješ..." Mávala som nesúhlasme rukami.

,,Pochybujem...poď, zrovna majú jeden zo spoločných tréningov, práve som naň šiel, kým som neuvidel teba ako pozeráš na tréning s otvorenou pusou. Ak ťa ohromuje tento, počkaj si, keď sa dostaneš do arény pre strážcov!" S tým ma potiahol za oblečenie a pomalým tempom sme šli k strážcom.

Ako sa vám páči nápad s Asgardom? :D

Prajem vám príjemný zvyšok dňa.

Vaša Jaimix!