Slobodný Väzeň (2.)

33. stopy sa križujú

Prudko som sa nadýchla. Oči otvorené dokorán si privykali na nahromadené svetlo. Ležala som v príjemnej veľkej posteli. Vedľa mňa sedela žena. Frigga. Jej belasozelené šaty splývali s poťahom kresla, v ktorom sedela.

,,Ako ste ma našli?" Pozrela som sa jej do očí.

,,To Loki a Hlas ťa ku mne priviedli. Cestovať časom v bezvedomí nie je najlepší nápad. Mohlo to navždy ochromiť tvoju myseľ." Povedala s kľudom.

,,Kde sú Loki s Hlasom teraz?" Blúdila som pohľadom po izbe a snažila sa zazrieť ich tváre. Neúspešne.

,,Vyviedla som ich von, aby si mala kľud. Loki mal o teba veľké starosti. Príde mi ako vymenený. Nikto naňho nemal ešte tak pozitívny vplyv." Usmiala sa ešte viac. ,,Obaja mi vysvetlili čo sa deje. Máš na sebe veľké bremeno, ktoré sa snažíš uniesť sama." Sklopila som zrak. Bruchom a po chrbte mi prebehli nepríjemné zimomriavky ako som pomyslela na entitu. ,,To je v poriadku dráha. Keď si veríš, všetko zvládneš." Mierne som sa usmiala a pozrela sa jej priamo do očí. Boli hĺbavé, plné múdrosti. ,,Tvoj skok v čase je však nečakaný. Snažíte si nájsť svoju líniu dokonca traja spoločne, cestovali ste časom najprv po Lokiho časovej osi. Hlas je tu od začiatku všetkého. Vie sa nachádzať na každom mieste, v každom čase kdekoľvek vo vesmíre, takže jeho časová os nie je podstatná. Tá tvoja však bola rozhádzaná." Zamračila som sa, lebo som vôbec nechápala, čo sa mi snaží povedať. Príde mi ako by zobrala predmet začiatky aplikovanej matematiky a názov zmenila na začiatky aplikovaného vesmíru a bytia. ,,Lokiho časovú líniu ste skončili. Mali ste prejsť tú tvoju od narodenia až po moment, kedy vám entita rozhádzala časové línie a premiestnila vás do iného vesmíru. Avšak tým, že si sa vrátila v čase na Asgard a nebola si vo svojej prítomnosti, keď vás zastihla entita, poriadne ti to rozhádzalo časovú líniu. V toku času sa tvoj pobyt na Asgarde odohráva skôr ako si sa narodila, aj keď to mal byť jeden z posledných časových skokov. To sa prvé razy stáva mnohým cestovateľom. Zabudnú na základné pravidlo. Zmenia čas a pred ďalším skokom v čase sa zabudnú vrátiť, aby stabilizovali svoju časovú líniu. Viem, že to nie je tvoja chyba. Neboj, všetko bude v poriadku. Tvoja časová línia sa najprv musí ukľudniť, potom opäť skočíš v čase." Všetko hovorila s úplným kľudom ako by sa jej takéto veci diali na dennom poriadku. Ja som len spracovávala informácie a nebola schopná odpovede.

Zrazu sa Frigga postavila a podišla k dverám. Po ich otvorení vošiel dnu Hlas po boku s mne neznámym mužom. Akonáhle sa dvere zabuchli, izbou preletel krátky zelený záblesk a miesto neznámeho muža, som sa pozerala na Lokiho. Na tvári mu hral malý úsmev. Podišiel ku mne a objal ma. Ja som pritisla hlavu k jeho hrudi a ešte viac sa ponorila do tohto krásneho momentu.

,,Mal som o teba starosti." Pošepkal mi ticho do ucha.

,,To my všetci." Pridal sa hlas, načož som sa mierne usmiala.

,,Užívajte si kľudu moji drahí, a čokoľvek by bolo treba, obráťte sa na mňa." Frigga sa na nás posledný krát usmiala a odišla z izby.

,,Ako sa cítiš?" Spýtal sa Hlas.

,,Pri tom, čo sa všetko deje...dobre." Odpovedala som so sviežim úsmevom na tvári. Rozprávanie s nimi ma pomaly preberalo.

,,Hovoril som, že jej matka pomôže." Pozrel sa Loki na Hlas s víťazoslávnym úsmevom.

,,Pôjdem sa prejsť." Povedala som po chvíli. Cítila som, že nechcem ležať celý deň v posteli. Radšej sa budem zotavovať v záhrade. Zývla som si a pomaly sa postavila.

,,Si si tým istá?"

,,Nebodaj má všemocný Hlas o mňa strach?" Rypla som si.

,,Nechcem skončiť sám proti entite v tele, z ktorého niet úniku."