ily.

37@

čierne auto pomaly zastalo neďaleko školského parkoviska, zašité tak aby nebolo na očiach nikoho zo spoločnosti. pradenie auta po pár krátkych minútach ustálo úplne načo sa starší z dvoch chlapcov sediacich vo vnútri auta vyhriateho od žiariaceho slnka cez čelné sklo otočil na menšieho z nich.

vedel, že najbližšiu hodinu sa kučeravému chlapcovi nebude môcť venovať či mu nijak inak dávať jeho pozornosť, jemné pohľady hladiace jeho dokonalú tváričku a dotyky, ktoré budú obom vytvárať zimomriavky po celom tele. táto predstava ho ničila a vedomie, že s tým v tejto chvíli nedokázal nič spraviť ho aj naďalej zožieralo zaživa.

jeho plné pery opustil výdych, ktorý cez jeho pery prekĺzol s čo najväčšou ľahkosťou a jeho karamelové oči blúdili po tvári modroočka. bol tak krásny kurva.

Max svoj pohľad po chvíli odvrátil a rukami si pretrel tvár. rozčuľovalo ho, že nedokázal pred chalanmi predstúpiť so vstýčenou hlavou a s Dannyho rukou v tej jeho a ukázať svoju pravú farbu. vážne ho to ničilo, no nedokázal sa prinútiť k tomu prekonať to. nie teraz.

"fakt ma to mrzí Danny, ani nevieš ako." začal Max a modroočko na neho zaujato hľadel, ako vždy.

"čo sa d-deje Max?" spýtal sa čiernovlasý chlapec aj keď už pravdepodobne tušil o čom jeho priateľ hovoril, no aj tak sa pre istotu spýtal.

"deje sa to, že sa ti najbližšiu hodinu nebudem môcť venovať a budem sa musieť správať ako kretén." povedal a jeho telo opäť opustil výdych.

"znovu." dodal.

"na tom predsa nezáleží Max, je to len jedna hodina a navyše ja to chápem." povedal Danny a hlavičku sklopil s pohľadom mieriacim do jeho lona, v ktorom ležali jeho jemné ručičky a prsty sa vzájomne preplietali v rúšku nervozity. chápal to, že sa Max bude musieť pred chalanmi správať tak ako doteraz, no aj keď sa seba viac snažil to plne akceptovať, tak jedna jeho časť bola sklamaná.

"vynahradím ti to." povedal karamelovooký chlapec s jemnou vráskou starosti vrytou do jeho opálenej pokožky. pomaly sa nahol k svojmu malému chlapcovi a pobozkal ho na líčko.

"sľubujem." dodal po chvíli kedy sa odtiahol a na chlapcovej tvári zanechal blažený výraz.

"mali by sme už ísť." povedal Max po chvíli ticha, v ktorej boli obaja chlapci ponorení do svojich myšlienok o ktorých ani jeden nechcel tomu druhému dať vedieť.

Danny len opatrne prikývol a jeho ruka dopadla na otváranie dverí od auta, na ktorú spolu s Maxom v rovnaký čas zatlačili. Dannymu v hlave cinkla myšlienka nato ako zohrane v tej chvíli pôsobili, musel sa nad ňou pousmiať. opatrne prešiel okolo kapoty auta až sa dostal k Maxovi, ktorý sa rozpačito rozhliadal do všetkých strán. dúfal, že nikde na blízku nie je nikto kto by ich videl.

Dannyho ruka sa pomaly vkradla do tej Maxovej, do ktorej perfektne zapadala a s rozochvetým dychom sa na Maxa pozrel, jeho oči sídlili na ich spojených rukách akoby v nich chcel čosi nájsť, no nedarilo sa mu to. hnedé oči ich prsty prepaľovali skrz na skrz až to Dannymu začínalo byť nepríjemné a tak sa na ne s narastajúcou nervozitou pozrel tiež. no v momente kedy sa pozrel späť na Maxa, jeho pohľad už nepôsobil zamyslene či hľadajúc. hnedé oči boli až po okraj zaplnené zhnusením a určitou dávkou odporu voči tomu načo hľadeli.

Dannyho hrdlo sa pri pohľade na Maxa zovrelo a jeho hrudný kôš sa stlačil okolo srdca, ktoré práve jemne puklo a nedovoľovalo mu slobodne pumpovať lásku do malého tela. alebo aspoň tak to cítil Danny v ten moment. mal presne tie isté pocity bezradnosti ako vždy keď Max spravil niečo čo mu istým spôsobom ublížilo.

Maxova ruka sa z tej Dannyho pomaly vyvliekla a Maxove hrdlo opustilo jemné odkašlanie načo sa Dannyho pohľad sklopil nadol a prešiel po osamotenej ruke, po ktorej prešiel chladný vánok.

"mal by si ísť prvý." povedal rozpačito Max a svojimi očami sa vyhýbal tým Dannyho, ktoré na neho opäť hľadeli.

"prečo?" opýtal sa nechápavo kučeravý chlapec a obočie mierne nakrčil.

"um no..chalani tam pravdepodobne už sú, nechcem aby nás spolu náhodou vide-"

"chápem" povedal Danny rýchlo. nechcel počuť to ako tie slová nechcem aby nas spolu videli vychádzali z Maxových úst, jednoducho by to nezvládol. bolelo by ho to.

s tentokrát sklopeným pohľadom si zúbkami prišiel po spodnej pere a bez ďalších slov sa pomaly otočil od Maxa a s rukami okolo seba sa opatrne rozišiel vpred. pri jeho srdci ho opäť pichlo.

"-li" vyšlo z Maxa hneď potom ako sa Danny otočil a rozpochodoval vpred. rukou si frustrovane prešiel cez vlasy a chrbtom sa oprel o telo auta v momente keď bol Danny už pomaly pri budove školy. nespustil z neho oči ani na sekundu, mozog si chcel byť istý, že sa mu za tých 20 metrov chôdze nič nestane aj napriek tomu aké absurdné to bolo, Max mu vyhovel.

bože, zas všetko posral.

"Hej Maxim!" ozvalo sa neďaleko Maxa načo svoj pohľad upresnil na smer prichádzajúceho zvuku. jeho pohľad sa stretol so štyrmi vysokými postavami s úškrnmi na tvárach. vedľajší. nikto iný Maxa nevolal Maxim, pretože nikto iný by si niečo také v škole nedovoli, no vedľajší si dovolovali k Maxovi a ostatným chalanom čokoľvek ich napadlo a hlavne vodca ich smečky. Devin Clark.
ostatný poskoci boli umiernenejší ak sa to dá nazvať tak.

"zlomte väz." zakričal ešte po tom ako s Maxom nadviazal očný kontakt a v sprievode smiechu chalanov pokračoval ku ihrisku. Max ani na jedno zvolanie nijako nereagoval vedel, že tým by mu akurát len nahral do kariet a to bolo to posledné čo chcel.