ily.

49@

O dva týždne neskôr

Danny zdesene hľadel na vysokého chlapca pred ním zatiaľ čo sa jeho bledé líca stávali viac a viac mokrými. drobné telo sa všetkými emóciami v ňom triaslo. modroočkova hlava nevedela čo mala cítiť skôr. mal pocit, že sa každú chvíľu zrúti. tak veľmi sa nenávidel zato ako Maxovi ublížil. vždy robil všetko preto, aby bol Max šťastným a teraz keď sa mu jeho sen o pozornosti hnedookého splnil, ublížil mu.

Maxove ruky sa spustili k jeho telu a pokrčené tričko ostalo rovnako ako jeho majiteľ voľné. vysoký chlapec už nemal ani silu nato, aby niekomu ublížil. nemal silu ani nato, aby zabránil kvapôčkam zmáčať jeho tvár. nechal ich samovoľne ho hladiť po tvári.

hnedé oči sa znova premiestnili do tých modrých. bolelo ho vidieť Dannyho plakať, tak veľmi mu chcel každú jednu slzu nahradiť bozkom, no nemohol. ničilo ho, že ho nemohol opäť tisknúť k svojej hrudi a vpiť sa do jeho pier, či prstami obkreslovať  celé jeho telo. no teraz mu už Danny nepatril, Max ani nevedel či vôbec niekedy bol naozaj jeho. či slová, ktorými donútil Maxa zamilovať sa do neho a riskovať kvôli nemu všetko boli niekedy pravdou. 

jedným krokom pristúpil k chvejúcej sa postave. boli pri sebe tak blízko, aj keď vedel, že by nemal, nedokázal si pomôcť. Dannyho opojná vôňa ho k sebe lákala a on nedokázal premôcť samého seba. 

"j-ja-"  začal Danny slabým hlasom, nevedel čo chcel vôbec povedať mal toho na jazyku toľko, že ani nevedel čím začať. nechcel ostať ticho, chcel to všetko napraviť. 

Maxova veľká a teplá ruka dopadla jemne na Dannyho líčko, čo prinútilo modroočka len s pootvorenými ústami hľadieť do hnedých očí. Dannyho pery opustil ťažký výdych. pripadal si ako v  tom najkrajšom raji pod Maxovim dotykom, z ktorého nechcel nikdy spadnúť.

prst hnedookého začal opatrne obkresľovať tvar Dannyho pier zatiaľ čo modré očká obkreslovali celú pre neho tak dokonalú tvár hnedookého. chcel ho objať, dotknúť sa ho, spraviť niečo čo by mu naznačilo, že ešte nie je všetko zničené, že-

"je mi z teba zle." hnedé oči počas vyslovovania týchto slov udržiavali s tými oceánskymi kontakt. Max vedel čo s týmito slovami Dannymu spôsobuje, teda až odstupom času, no v tej chvíli kedy jediné čo cítil bola bolesť a hnev nedokázal myslieť racionálne.

v strapatej hlave s čiernymi kučierkami sa scéna z pred dvoch týždňov neustále prehrávala. v ten deň to bol poslednýkrát kedy sa ho Max dotkol či k nemu prehovoril. celé dva týždne sa mu vyhýbal, nech robil Danny čokoľvek Max si vždy našiel cestu ako sa s modroočkom nestretnúť. každý jeden deň dúfal, že po vstupe do žltého vozidla sa jeho oči znova utopia v hĺbkach tých karamelových, no hnedooký nikdy na svojom mieste nesedel. 

Dannyho absencia Maxa v jeho živote ničila, spaľovala ho zvnútra a vysmievala sa mu do tváre. modrosť, ktorou sa mohol čiernovlasý pýšiť, každým dňom Maxovho vyhýbania sa vyprchávala. Dannyho otec si to všimol ako prvý, že sa s jeho jediným synom niečo deje. vždy sa snažil s Dannym porozprávať, chcel mu pomôcť, no modroočko mu nikdy nedal šancu tak urobiť. mávnutím ruky všetko rozniesol do priestoru.

nechcel sa k otcovi správať takto, no každá otázka, ktorú Dannymu položil ho bolela čím ďalej tým viac a modré oči už nemali čo vyroniť. všetky tie preplakané noci či prestávky na záchode vyčerpali kapacitu jeho sĺz.

trhaný výdych opustil plné pery. slová, ktoré vychádzali učiteľovi z úst modroočko nedokázal rozpoznať. modrý pohľad bol zabodnutý do zeme a v strapatej hlavičke ho pichalo. musel sa s Maxom stretnúť, za cenu čohokoľvek. 

*CRRRRN*

ozvalo sa celou školou načo sa šum rozoznel po celej triede. hlasný smiech či otrávené nadávky rezonovali celým priestorom. drobná postava sa ako telo bez duše postavila zo stoličky a knihy, ktoré  sídlili na lavici si vložila do modrého ruksaku. chcel mať tento deň čím skôr za sebou.

dlhé rukávy si pretiahol cez dlane, snažil sa vo veľkom tričko skryť pred celým svetom. myšlienky sa okamžite začali zaoberať tým kedy a kde by mohli znova naraziť na vysokého bruneta, ktorý bol celé týždne ich hlavným programom. 

"Danny?" ozvalo sa za modroočkovim chrbtom, jeho malá postava bola už takmer von z triedy, no hlas učiteľa ho zastavil. modré očká sa nechápavo premiestnili na učiteľovu tvár.

"mohol by si na mínutku?" povedal učiteľ s malým úsmevom na perách. 

"á-áno, samozrejme." viečka nechápavo zaklipkali. Danny si nespomínal, že by niečo za posledný čas spravil, či že by sa jeho prospech nejako zhoršil. v ústach mu vyschlo.

"prepáč, že ti uberám z prestávky, no mám na teba prosbu." povedal učiteľ s ospravedlňujúcim sa výrazom v tvári. 

"t-to je v poriadku, nič sa nedeje." odvetil modrooký chlapec s nervóznym úsmevom, za ktorým sa jeho zúbky zaborili do spodnej pery. 

"výborne. jedná sa o to, že ako iste vieš onedlho sa bude konať maturitný ples, pre našich odchádzajúcich seniorov a z toho vyplýva, že potrebujeme čo najviac ľudí na jeho prípravu," pred modrými očami sa okamžite zjavili karamelové oči čo prinútilo jeho telo zachvieť sa.

"preto som ťa chcel poprosiť o zapísanie sa do prípravného klubu, ktorý sme na túto príležitosť vytvorili. vybral som práve teba, pretože viem, že sa na teba dá spoľahnúť Danny." dokončil s úsmevom učiteľ. Danny videl tie drobné iskričky nádeje a vedel si predstaviť ako veľmi sa nikto na prípravách nechce podujať. 

"pán učiteľ j-ja-"

"popremýšľaj o tom, viem, že pracovať so seniormi nie je dvakrát atraktívna ponuka, no-" v tomto momente sa Dannyho myseľ zastrela hmlou. na vnútornej strane viečok mu behal len obraz Maxa. ak sa zapíše do klubu pravdepodobnosť, že sa s Maxom stretne sa značne zvýši. modroočkova hruď sa od novo nadobudnutej nádeje nadvihovala rýchlejšie. 

"berem to!" vyhŕkol Danny bez premýšľania, načo sa učiteľove oči prekvapením rozšírili.

"t-teda chcel som povedať, že sa zapíšem." dodal nervózne Danny. jeho líca hanbou začínali celé horieť a srdce sa mu rozbúšilo o čosi rýchlejšie. 

pre možnosť stretnutia sa s vysokým chlapcom by spravil drobček čokoľvek aj keby ho to malo stáť všetko. 

_

veľmi sa ospravedlňujem za takto dlhú časť :(( budem rada za vaše názory! <3