23@

3K 241 54
                                    

pomalé kroky a tlkot srdca sa hlasno ozývali v ušiach modrookého chlapca, ktorý kráčal chodníkom. štípanie v očiach bolo uplinutými minútami konečne prijateľné a červeň jeho slzami podráždených očí bola už len ružovým závojom.

hlavu mu pohlcovali pochybnosti z jeho činov. možno. možno sa uponáhľal. možno ho mal nechať hovoriť. možno by mu všetko vysvetlil.

vysvetlil to aký nechutný sa mu zdáš? to si vážne chcel? počul si to už toľkokrát. prečo si znova dobrovoľne ubližovať.

jeho rozum bol jasne proti celej situácií, ktorá sa v Dannyho živote diala. vedel, že mal pravdu. že sa Danny sám posielal na vlastnú popravu už len tým, že sa pri Maxovi tak dlho držal tak blízko.

jeho utrápený pohľad sa premiestnil hore. modrosť je očí bola ako farbou rozbúreného mora. tak divoko tmavá a hlboká. ústa prijali dlhý a trhaný nádych. akoby sa všetkých myšlienok, ktoré spaľovali vnútro drobného tela chceli zbaviť.

vedel, že sa na neho všetci pozerali. každý jeden človek mu venoval pohľad. v autobuse ho prepaľovalo hneď niekoľko. no kto by sa nepozeral na plačúceho chlapca, ktorý sa na zadnom sedadle trasie od vzlykov? snáď iba blázon by si to nevšimol.

bolo toho na neho moc. tak príliš veľa veci dejúcich sa všade naokolo. nezvládal to. začínal sa topiť a nikde naokolo nebol nikto, kto by ho zachránil. kto by ho od tej krásnej bolesti vyslobodil. všetci sa len tupo prizerali.

tak veľmi sa chcel s Maxom porozprávať. dovoliť mu hovoriť, no v momente ako sa ich oči stretli Danny nedokázal normálne uvažovať. jeho rozum na neho kričal, aby to ukončil. aby sa sám zachránil z vody. a to presne aj urobil. za doprovodu protestujúceho srdca, no urobil.

"Danny." zvolal hlas načo sa Dannyho tupé hľadenie pred seba stalo konečne normálnym. jeho oči začali opäť rozoznávať veci naokolo a závoj, ktorý si modroočko vytvoril pred očami zrazu zmizol. nestihol si to ani uvedomiť a jeho malá osoba sa nachádzala vo vnútri obchodu.

"a-ahoj Kyle." povedal ihneď ako sa jeho pohľad stretol s tým Kyleovím, pri ktorom mu zeleň jeho očí vyrývala do zreničiek dieru. nikdy si nevšimol ako veľmi boli oči vysokého zelené. ako veľmi na jeho tvári vynikali. až doteraz. nedokázal sa jeho pohľadu nabažiť.

"Danny ty si plakal? stalo sa niečo? ublížil ti niekto?" opýtal sa vysoký brunet okamžite v okamihu kedy si jeho zreničky všimli nadmernú lesklosť a červeň v modrých kukadlách. starostlivá stránka chlapca voči menšiemu na seba nenechala dlho čakať.

"n-nie j-ja..len m-mi niečo..j-ja..ono..ja.." Danny začal koktať ešte viac ako kedykoľvek predtým. nevedel čo mal povedať. nevedel či mal Kylovi klamať, ale mu všetko povedať. povedať mu všetko to, že miluje heterosexuálneho chlapca [;)]. že aj napriek tomu ako veľmi zlomený sa kvôli nemu cíti dokázal by pre neho položiť aj život. že sa mu všetko podarilo pokaziť, keď sa snažil jediný raz sám seba ochrániť.

"Danny no tak pššš," povedal upokojujúcim hlasom Kyle a jeho ruka pristála na drobnom pleci mladšieho.

"nemusíš mi to povedať, keď nechceš. nič som sa akože nepýtal, dobre?" povedal Kyle nakoniec. jeho zvedavosť a strach o mladšieho a o to, že by mu niekto mohol ublížiť priam prahli po odpovedi, no nechcel modroočka nútiť do toho, aby mu to povedal.

"p-prepáč Kyle ja..nemôžem." povedal ticho a ponížene Danny. modré oči smutno hľadeli do zelených. pripadal si tak strašne zbabelo a hlúpo, že svojmu jedinému kamarátovi nedokázal ani povedať čo sa stalo. vysvetliť mu všetko čo sa v jeho živote dialo.

"hej. no tak. nič sa predsa nedeje. dobre?," Kyleove ruky pristáli na Dannyho plieckach a jemne po nich prešiel. ten dotyk na telo zelenookého pôsobil ako malé výboje elektriny.

Kyle sa však hneď po uvedomení svojich činov zahanbene odtiahol a rukou si nervózne poškrabal zátylok.

"Danny ja..viem, že sa to možno teraz práve nehodí, no napadlo ma-teda chcel by som.." jeho oči blúdili všade možne po miestnosti okrem Dannyho krásnej tváre. nedokázal sa do nej pozrieť.

"á-áno?" opýtal sa neisto Danny. jeho líčka boli jemne sfarbené, kvôli Kyloevmu jemnému dotyku na jeho pleciach. jeho telo na neho reagovalo. no ani zďaleka nereagovalo tak veľmi intenzívne ako na Maxa.

"chcel by som sa ťa spýtať či.. či by si so mnou..ehm išiel.. do kina?" Kyleov zrak bol natočený nabok. líca boli jemne červenkasté a jeho zuby si nervózne skusli peru.

Danny prekvapene zažmurkal. zreničky sa mu rozšírili. jeho srdce začalo rýchlejšie biť a ruky sa začali jemne triasť. Kyle ho predsa nemohol pozývať na rande. to predsa. nemohol.

"Kyle j-ja..strašne rád by som išiel," zelené oči tie modré ihneď po začatí rozprávania prepichli. Danny mohol vidieť tie iskričky, ktoré sa v jeho očiach zaleskli. poznal ich. sám ich už nespočetne veľakrát v očiach mal. boli to iskričky nádeje.

"n-no ja..ja nemôžem." vydýchol Danny a svoj pohľad sklopil. myslel si, že mu jeho líca vybuchnú. telo mu zvieral nepríjemný pocit. cítil sa tak zle, že musel Kyla odmietnuť. nechcel byť zlý, no nemohol. jeho srdce patrilo aj naďalej Maxovi a nehodlal ho dávať niekomu inému aj napriek tej bolesti.

"prepáč, prosím." doplnil Danny. chcelo sa mu to všetkého znova plakať. pripadal si ako malé decko. ako veľmi sa za svoju prehnanú precitlivenosť nenávidel. nemohol sa na Kylea pozrieť. nemohol vidieť to sklamanie v jeho zelených očiach. zabilo by ho vidieť tú zhasnutú nádej.

"oh j-jasné. t-to je v pohode ja-" jeho hlas sa v strede vety zasekol. nič nehovoril a Dannyho oči chcieť nechcieť svoj pohľad zodvihli.

Kyleove oči boli nemo zapichnuté na Dannyho krku. modroočko vedel načo sa pozeral. vedel to až príliš dobre. jeho malá ruka behom sekundy prekryla obe krvavé značky a vystrašene sa zahľadel na Kyla.

"oh. teraz už chápem." povedal bez čo i len jedinej emócie v hlase. znel tak chladne. jeho hlas preletel modroočkom ako šíp.

"Kyle ja-"

"buď ticho," povedal tvrdo. jeho pohľad sa od toho Dannyho odvrátil.

"prosím Danny, buď..ticho. pustime sa do práce, nech to máme čím skôr za sebou." jeho hlas sa mierne zjemnil, no sklamanie a ublíženie bolo jasne slúchateľné.

"prepáč." šepol modroočko a rýchlo okolo Kylea prešiel smerujúc do šatne.

prečo musí všetko vždy tak pokašľať?

-
well well well teraz je mi Kylea kinda ľúto :// nakoniec on je vážne zlatý a dobrý chalan :'(

každopádne ktovie ako sa to bude rozmotávať ďalej. A ktovie kedy konečne na scénu príde Manny 😏💦
snáď čoskoro.

btw ŠŤASTNÉ A VESELÉ LÁSKY A BOHATÉHO JEŽIŠKA 🖤🖤🎄❄️

ily.Where stories live. Discover now