18@

2.8K 248 67
                                    

"Danny nerád ti to hovorím, no," učiteľ rozdávajúci písomné práce z fyziky sa po pristavení pri všetkých laviciach v triede konečne zastavil pri poslednej.

Danny svoje ešte stále červenkasté očká zodvihol k učiteľovi, ktorému na tvári sídlil nečitateľný výraz. modroočko vedel, že výsledky nebudú opäť dostačujúce aj napriek jeho snahe, ktorú neustále vynakladal. ",je to za C! videl som ako veľmi si sa snažil a ani si nevieš predstaviť ako veľmi som sa pri opravovaní potešil." povedal učiteľ s úsmevom čím sa Dannyho očká viac rozšírili.

ušká nechceli veriť tomu, že nemal horšie ako za C. cítil ako sa mu rozbúšilo srdce. aj napriek tomu aký zničený bol, v kútiku duše bol tak veľmi šťastný. bol si viac než istý, že ak by sa ráno nestalo to čo sa stalo a ak by nebol tak zlomný ako bol už dávno by učiteľovi visel okolo krku.

"j-ja ď-ďakujem." vydýchol roztrasene a papier s písomkou si so strachom v očiach prevzal od učiteľa. pohľadom začal okamžite skúmať výpočty a všetky slová napísané na papieri.

"neďakuj mne Danny ja som to len opravil. ďakuj sebe. som na teba hrdý, drobec." povedal učiteľ s hrejivým úsmevom a rukou postrapatil Dannyho čierne kučierky a prešiel späť k svojmu stolu.

Danny aj naďalej hľadel na papier a roztrasený dych opúšťal jeho pery. dokázal to. konečne dokázal napísať fyziku lepšie ako kedykoľvek predtým. bol na seba hrdý a slová, ktoré mu učiteľ venoval ho rovnako pohladili pri srdiečku.

roztrasené ručičky papier opatrne položili na povrch lavice a rukávy od veľkého trička si viac pritiahol na dlane. tak veľmi sa chcel radovať. usmievať sa, no jediné čo dokázal bolo len hľadieť na papier pred sebou. nemohol tomu uveriť.

prsty sa samovoľne a opatrne dotkli miesta na krku, kde sa vynímali dve krvavo červené značky. boli viditeľné, no nikto im neprikladal žiaden väčší význam. zatiaľ. modroočko pohľad na ne miloval. boli tak krásne a ich farba bola pre Dannyho dokonalá. bol hrdý, že ich mohol na sebe cítiť. pripadal si akoby ich s Maxom spájali dokopy, aj keď pre neho nič neznamenali. pre Dannyho boli celým svetom.

keď ich otec videl mal viac než radosť. myslel si, že má Danny konečne priateľku. Danny sa mu to nesnažil vyhovoriť, bol len ticho a bez slova sa odobral do izby. keby len otec vedel.

jeho hlava bola jasne proti nemu. každú ubehnutú sekundu mu pred očkami neustále prehrávala všetko čo sa stalo. ako veľmi hlúpo sa Danny zachoval. aký hlúpy bol, keď si myslel, že by o neho mohol Max stáť. bol naivný ako vždy. vlastná hlava šla proti nemu, no modroočko nemal silu proti nej bojovať. mala pravdu. vo všetkom čo povedala.

bol len naivný, malý hlupák. a kvôli jeho naivite a hlúposti mu znova ublížili. cítil sa prázdne. ako by mu vo vnútri tela niečo chýbalo.

ruky si položil do lona a začal sa hrať so svojimi prstami. svoj pohľad z bieleho papiera sklopil na svoje rozklepané prsty. ešte stále sa celý triasol. bolo mu do plaču. v hlavičke mu začínalo tepať a jeho očká sa začínali stáva vláčnejšími.

noštek ho z vnútra celý štípal a očká rezali. nedokázal to zastaviť. nechcel plakať v triede, bolo to tak potupné, no jeho zničené telo sa nedokázalo kontrolovať. zlomené srdce chcelo plakať a kvôli svojej potrebe si podmanilo každú jednu časť Dannyho osoby.

štípanie v modrých očiach sa stávalo každou sekundou ako sa Maxov opovržlivý pohľad zjavoval modroočkovi v hlavičke viac a viac intenzívnejšie a nepríjemnejšie. snažil sa ho zahnať, no ani viečka už nedokázali nad neúprosnými slzami vyhrať.

po modroočkovom líčku sa pomaly a opatrne skĺzla prvá slza. hneď za ňou sa spustila druhá, tretia, štvrtá, piata... hladili červenkasté líčka a jemnú kožu na nich, akoby chceli chlapca svojimi jemnými pohybmi ukľudniť. zastaviť ich bolo nemožné a Danny na niečo také už nemal silu. naplno sa rozplakal. ručičkami si prekryl tváričku a nožičky k sebe viac natisol.

prvý vzlyk sa vydral z malých pier. Danny sa ich snažil tlmiť ručičkami na tvári, no neúspešne.

bol na dne a nedokázal sa ovládať. naplno sa rozvzlykal. celá drobná postava sa otriasala v návale vzlykov a upútavala na seba viac pozornosti ako si myslela, že bude.

ručičky si po chvíli z tváričky zložil a snažil sa roztrasene nadýchnuť. chrbtom ruky sa pokúsil utrieť všetky slzičky, no neúspešne.

prečo mu to Max urobil? bol naozaj až tak nechutný ako mu to stále hovoril? až tak veľmi Dannyho nenávidel?

malý modroočko prestal vnímať svet naokolo, aj to že k nemu pribehol učiteľ. bol vo svojom svete a jediné čo dokázal vnímať boli jeho myšlienky. Max. plač. a vzlyky.

-
#MámZaDannyhoZlomenéSrdiečko
#ChcemHoObjať
#NenávidímSa
#MaxZasiahniKonečne
#MaxNebuďDick
#MaxPlsPriznajSiŽeSDannymChcešByť
#OmgChcemPlakať
#ZaTotoByMaMalDaddyPotrestať
#🙂🔫

ily.Where stories live. Discover now