ily.

63@

piatok, 19:43 večer.

Dannyho pohľad preskakoval z ručičiek na tele hodín späť na zrkadlo zavesené na otvorených dverách od šatníku. hladký sval v jeho hrudi sa zvieral tak silno až sa Dannyho biela košeľa pravidelne nadvihovala.

bol nervózny. jeho ruky sa až priveľmi triasli nato, aby si dokázal kravatu uviazať, tak rýchlo ako by chcel. cítil ako ho jeho kučeravé vlasy šteklia na čele, čo ho znervózňovalo ešte viac.

z plných pier vyšiel roztrasený výdych práve vtedy ako sa od dverí ozvalo klopanie.
čiernovlasý chlapec sa s tichým 'ďalej' natočil k dverám.

otcova tvár sa objavila v otvorených dverách a na Dannyho tvári sa jeho znepokojený výraz ešte prehĺbil. otec ešte o Maxovi nevedel a modroočko to tak chcel nechať čo najdlhšie.

"deje sa n-niečo?" ozval sa Danny po chvíli trápenia sa so zavezovaním kravaty. jeho prsty dnes vypovedali službu.

"ukáž." povedal otec s malým úsmevom. jeho ruky šikovne chytili Dannyho čiernu kravatu. vedel čo robil, otec vždy vedel čo robil. teda to si aspoň Danny myslel.

"nechce sa mi veriť, že si už stihol tak veľmi vyrásť." prehovoril starší počas toho ako Dannymu utiahol uzol na kravate a o krok ustúpil.

Dannyho kútiky sa zdvihli v malom úsmeve a jeho líca nabrali farbu.

"mama by bola na teba pyšná Danny." povedal otec tentoraz so smutným úsmevom a Dannyho plecia jemne stisol.

Dannyho úsmev pomaly zmizol. kvôli všetkému čo sa za poslednú dobu v modroočkovom živote dialo nemal čas ani ísť mame zapáliť sviečku. musel čím skôr ísť.

"bola by hrdá na nás oboch." povedal Danny a s malým úsmevom hľadel na otca. videl v jeho modrých očiach tú bolesť a aj keď nevedel čo otec cítil, vedel že to nebolo jednoduché. Danny si v ten moment neprial nič iné len to, aby videl otca niekedy znova úprimne šťastného.

tak šťastného ako robí Dannyho Max.

Max.

"máš pravdu." odpovedal otec, čím Dannyho vytrhol z jeho malého zamyslenia. Max tu mal o ôsmej byť.

modré oči sa premiestnili na čas. 19:56. kur-teda dopekla. Max tu bude každú chvíľu a Danny nevedel aku výhovorku si mal vymyslieť. kamarát. Max bude jeho dobrý kamarát, s ktorým ide n-

*Ding dong*

modré oči sa zvukom idúcim od vchodových dvier rozšírili.

"Oh-" Dannyho otec chcel niečo povedať, no Dannyho ruka na kľučke, po ktorej sa rozbehol ho zastavila.

"j-ja pôjdem otvoriť." zvolal modrooký s nervóznym výrazom tváre. starší z dvojice sa na neho podozrievavo zahľadel.

Dannyho štíhle nohy obopnuté v úzkych nohaviciach sa rozbehli schodami dole až k dverám, ktoré otvoril. za sebou počul ako kroky schádzajú dole schodami.

práve teraz dúfal vo všetko, aby za dverami nestál Max. aby meškal, aby..aby..

rýchlo rozvírený vzduch otváraním dverí ovial Dannyho tvár. jeho modré oči dopadli na tvár a oči človeka, ktoré nútili modré očká vždy žiariť. doriti.

"ahoj." povedal Max jeho hlbokým hlasom a Dannyho kolená takmer vypovedali službu.

"a-ahoj j-ja-" modroočkove slová prerušila Maxova ruka vyzdvihnutá do výšky Dannyho očiek. ruža. Maxova ruka medzi prstami jemne zvierala jednu červenú ružu.

"n-nevedel som aké kvety máš rád, ak som niečo pokazil ja-" začal hnedooký. nervozita v jeho hlase bola tak isto veľká ako v tom Dannyho čo menšieho trochu ukľudnilo.

"Max, je nádherná." prerušil ho Danny s pohľadom plným lásky a radosti z tak malého gestá. srdce hnedookého sa obalilo teplom Dannyho lásky.

"predstavíš nás?" ozvalo sa zrazu za Dannym. hnedé oči sa premiestnili na postavu za modrookým. Dannymu otcova prítomnosť úplne vyfučala z hlavy.

so strachom sa otočil.

"o-otec ja ti to vysvetlím. M-Max on-"

"si prišiel po svojho priateľa, s ktorým dnes večer ide na maturitný ples a o ktorého sa postará ako najlepšie vie." prerušil Dannyho vystrašené slová vysoký chlapec. Maxova tvár bola vážna čo malo naznačovať, že si za svojimi slovami stojí. Danny na neho neveriaci hľadel.

svoje modré oči však vzápätí premiestnil na tvár svojho otca.

v Dannyho hlave sa už listoval katalóg s truhlami, no otcove kútiky vyzdvihnuté mierne dohora ho v listovaní zastavili.

"v tom prípade, dúfam, že sa zabavíte." povedal otec po chvíli hľadiac na Maxa, ktorý sa na staršieho usmial.

"samozrejme." dodal hnedooký. Danny aj naďalej neveriaco preskakoval z osoby na osobu. nechcel veriť vlastným ušiam či očiam.

"teraz už choďte lebo to zmeškáte." otec ešte predtým ako zatvoril dvere a modrookého vystrčil z dverí venoval mu malý úsmev.

čo sa práve stalo?