Mr. Mystery || L.S ✔

🔯94🔯

Louis

Sledoval som moju kučierku ako pracuje v rodinnej cukrárni a usmieval som sa. V zástere limetkovej farby, ktorá mala taký istý odtieň ako jeho oči, vyzeral neodolateľne. Mal som chuť prísť a pred všetkými ho tvrdo ošukať. Ale predsa som slušne vychovaný a mám trochu kontrolu nad svojimi chuťkami. Ale len trochu. 

Bielo-červenú ružu som si schoval za chrbát a vošiel som dovnútra. Prvýkrát bola cukráreň úplne plná, čo sa nestávalo až tak často. To muselo byť určite tým, že tu bola dnes moja milovaná kučierka. 

Pomalým krokom som šiel ku pokladni, kde stál môj zeleno-oký chlapec a pozeral do mobilu a v uchu mal jedno slúchadlo. ,,Ahoj curly." povedal som s úsmevom a zachichotal som sa, keď Hazz poskočil na mieste. Zdvihol na mňa pohľad, zelené dúhovky svietiace radosťou a láskou. 

,,Lou-Lou." doslova preskočil pult a hodil sa mi okolo krku, nad čím som sa zasmial a omotal okolo neho svoje ruky, čím som odhalil aj ružičku. Hneď ako si ju všimol, odtiahol sa a zlato na mňa pozrel s hlavou naklonenou do boku a s kučierkami padnutými v očkách. ,,To si naozaj nemusel bubu." 

,,Ale musel, zlato." ružičku som mu podal a vtisol mu pusu na líčko. Harry sa mi s ružičkou v rukách schoval v náruči. Prstami som mu prechádzal medzi korienkami vlasov a užíval som si túto chvíľu. Až pokiaľ nebola prerušená zvončekom, ohlasujúci ďalšieho zákazníka. 

Harry sa odo mňa odtiahol a dal mu pusu na noštek. S ružičkou v ruke odišiel k pokladni a prevzal objednávku od staršej paní s milým úsmevom. Keď si paní odišla sadnúť, Harry odišiel dozadu a o pár minút sa vrátil s bielou vázou, v ktorej bola už aj moja prinesená ružička. 

S úsmevom som šiel k nemu. Cez pult som sa nahol a pobozkal som ho, čo mi Hazz opätoval. 

,,Milujem ťa." zašepkali sme si obi dvaja do pier, na čo sme sa zasmiali. ,,Donesiem ti niečo?" 

,,Hmm.. si v ponuke ty?"

,,Ak myslíš večernú ponuku, tak áno." uškrnul sa a ja som si zahryzol do spodnej pery. "Caramlové latte, tak ako vždy, láska?" 

,,Áno, curly." usmial som sa a venoval som mu ešte jednu rýchlu pusu, predtým ako zmizol dozadu a ja som sa vybral nájsť si voľné miesto. Jedno som našiel úplne vzadu, kde bola tak ako aj na ostatných stoloch položená uprostred váza s nádhernou kyticou kvetov, pod ktorou bol červený obrus. Na sedačkách boli položené kockované poťahy. Pôsobilo to tu útulne. Zariaďovala to moja a Hazzova mamka, aby sa tu cítil dobré kažký. 

Posadil som sa úplne k oknu a hľadel som ním von. Bolo krásne a krajšie bolo, že som bol tu s mojou kučierkou. 

Bol som tak zahľadený, že som si nevšimol svojho spoločníka, avšak to sa zmenilo, keď sa ozval a moja hrozivá spomienka na záchody bola späť.

,,Smiem si prisadnúť, Louis?"
______________________________________

Toto je na dnes posledná.
Zajtra bude posledných 6 častí a hor sa na nový príbeh. 😄

Bude vám to chýbať?

All the love 🔯

🍍Wednesday🍍