Mr. Mystery || L.S ✔

🔯49🔯

Ráno som sa zobudil na pocit prázdnoty. Ležal som v posteli so zavretými očami a bál som sa ich otvoriť. Čo ak ich otvorím a na  druhej strane nebude nikto? Bál som sa toho. Včera som prežil svoj najlepší deň, no bál som sa, že to bol len omyl a, že ma Harry len využil.

Nie. Nespravil by to. Viem, že by to nespravil. Predsa veta: ,,Milujem ťa." sa nehovorí len tak. Buď toho človeka naozaj miluješ, alebo nie. Nie je pekné zahrávať sa s citmi.  A Harry rozhodne nevyzerá ako človek, ktorý by sa s nimi zahrával. 

Zhlboka som sa nadýchol a otočil som sa na druhú stranu. Otvoril som oči, ktoré sa sami od seba naplnili slzami, keď som na druhej strane nikoho nevidel. 

Srdce mi vravelo, že to nespravil a všetko je v poriadku.

No rozum mi vravel, že to urobil.

A ja som nevedel komu veriť.

Nohy som si pritiskol hrudi a objal som ich rukami. Hlavu som si oprel o kolena a rozplakal som sa ako malé dieťa, keď prosí o lízatko, no otec či maminka mu nechce dať. Cítil som sa sklamaný a smutný. 

,,Lou?" ozval sa pri mne tichý chrapľavý hlas a následne som pocítil dotyk v mojich vlasoch. Zdvihol som hlavu a uplakanými očami som pozrel na Harryho.

,,Hazz," ihneď som sa schúlil do klbka v jeho náručí a nechal som sa ním kolísať. 

,,Láska, čo sa deje? Prečo plačeš?"

,,My-sle-l so-m, ž-e si m-a vyu- ži-l a opu-sti-l," vzlykol som a sám sebe som v duchu nadával aký som sprostý, že som si to myslel. 

,,To by som nespravil Lou. Na to ťa až moc milujem," bruškami palca mi zotrel slzičky a ja som začal pomaly upokojovať. Nemal som už dôvod plakať. Bol pri mne a to i stačilo. Stačila mi jeho prítomnosť a bol som najšťastnejší človek v celom vesmíre.

,,Lou?"

,,Hazzy?" ozval som sa uplakane a usmial som sa, keď vydal zo seba niečo ako ,,awww."

,,Prestaneš prosím plakať a staneš sa chalanom, ktorého budem môcť nazývať mojím chlapcom?"
______________________________________

Yes or No? 😏

Názor?

All the love 🔯

🍍Saturday🍍