Mr. Mystery || L.S ✔

🔯23🔯

Stál som na mieste, ako taká socha z mramoru. 

Toto nebolo prvýkrát, čo som ho prichytil ako s niekym jebe a nie je to mama. Robil to takmer každú chvíľu, keď bol doma sám, takže to bolo u neho na dennom poriadku. Ako to viem? dvere od mojej izby majú až príliš tenké uši, čo vám poviem. 

Keď som ho prichytil prvýkrát, takmer som sa psychicky zrútil. Nehovorím len o tom, že som takmer vyplakal všetky slzy, čo som mal v tele, ale o tom, že ma zbil a znásilnil. Bola to pojistka, aby som mame nič nepovedal a tak to bolo vždy, keď som ho prichytil. 

Znovu o to naozaj nestojím. 

Nenápadne som okolo nich prešiel ku schodom. Pomaly som vyšiel po schodoch hore a v duchu som si zatlieskal, že ani jeden schod zatiaľ nezavŕzgal. No ako sa nakoniec zdalo, tešil som sa zbytočne. 

Bol som takmer hore, zostávalo mi asi päť schodov a mohol som byť v bezpečí, no schod pod mojou nohou zavŕzgal. V ten moment sa prestali domom ozývať vzdychy a nastalo hrobové ticho. 

V krku mi vyschlo a zabudol som dýchať, na tele mi naskočili zimomriavky strachu a moje srdce začalo splašene byť, až som si myslel, že mi vyskočí z hrude. 

Keď som započul zvuk opaska, akoby do mňa udrel blesk. Spravil som jeden dlhý krok a rozutekal som sa do izby. 

V izbe som hodil tašku na zem a ruku som položil na hranu dverí, s cieľom ich zavrieť a zamknúť. 

To sa však nestalo, keďže mi na líci pristala štipľavá bolesť opaska, až ma odhodilo na zem.
______________________________________

Vote & Comment

All the love 🔯

❄Monday❄