Mr. Mystery || L.S ✔

🔯3🔯

Unavene som hľadel na tie hieroglify, ktoré boli na tabuli a snažil som sa ako tak aspoň niečomu pochopiť. Bohužiaľ sa mi to nedarilo. Mali sme chémiu a učiteľka na tabuľu písala rôzne vzorce, ktorým som absolutne nerozumel. Mal som chuť tresknúť si hlavu o stôl a zaspať.

,,Na domácu úlohu vypočítate desať týchto príkladov. A na známku." Ozvala sa učiteľka, keď zazvonilo, takže ju mala väčšina žiakov u riti. Ja samozrejme tiež, keďže som úplne mimo a keď som sa pozrel na tabuľu, z tých príkladov sa mi spravilo zle.

Preto som si radšej zbalil svoje veci a postavil som sa s úmyslom odísť z triedy. No moje plány boli prerušené, keď sa medzi dvere postavil Thomas.

Och, nie.

,,Kamže kam Lewisko?" Uškrnul sa a ja som preglgol. Boli to tri dni, čo mi dal pokoj. Malo v tom zásluhu aj to, že som sa mu vyhýbal, čo fungovala. No teraz? Dočkám sa raz toho, že mi dá pokoj už navždy? Asi až keď budem pod zemou pri mojej zosnulel mame.

Pomalými krokmi kráčal dopredu smerom ku mne, zatiaľ, čo ja som ustupoval dozadu a stále som sledoval jeho úškrn. Moje telo sa začalo triasť, keď som sa chrbtom dotkol steny a Thomas zastal asi dva metre odo mňa. To sa však zmenilo, keď sa zrazu rýchlim krokom dostavil ku mne. Vtedy som si neuvedomil, čo robím a moja noha skončila medzi jeho slabinami.

S bolesťou padol na zem a ja som sa, čo najrýchlejšie rozbehol preč z triedy. Na chodbe už nikoho nebolo, pretože zvonilo na hodinu a tak som sa pobral ku svojej skrinke. Otvoril som ju a vybral som učebnicu literatúry, s ktorou som si sadol pred skrinku.

Až po pár minutách som si uvedomil, ako rýchlo mi bije srdce. Vedel som, že za to kopnutie, budem mať minimálne hlavu v záchode, no to som mal plne u riti. Hlavne bolo, že som sa mu prvýkrát postavil. A myslím, že aj posledný.

,,Nemal by si byť na hodine Loueeh?" Zašekal mi niekto do ucha a ja som od zľaknutia osobe vedľa mňa šlahol učebnicu do tváre.

Moje oči sa rozšírili, keď to bol ten chalan, čo ma prvýkrát zachránil. Tentokrát však nemal na hlave kapucňu ale čiernu beanie, spod ktorej mu trčalo pár kučier. Jeho zelené oči ma skúmavo sledovali a na perách mu pohrával jemný úsmev.

,,Ty si ten čudák?" Zmetene som sa spýtal. Jeho črt tváre sa zmenili. Milý úsmev nahradila rovná čiara a jeho oči sčerneli. Skúmavý pohľad nahradil neutrál a ak by som povedal, že sa nebojím, moje telo by dokázalo pravý opak.

,,Čudák, čo ťa zachránil." Povedal ľadovým hlasom. ,,Dávaj si pozor." S týmito slovami sa postavil a odišiel nevedno kam, zanechávajúc na mne pocit viny a stále zmetený pohľad na mieste, kde sedel.
______________________________________

Vote & Comment

All the Love 🔯

Ano. Aj tento príbeh budem písať od teraz z pohľadu danej osoby (zatiaľ Louisa), keďže všetci vieme, že mne písanie v tretej osobe nejde. Teda aspoň podľa mňa.

·Venujem:
MonikaEnge Elizabethe127 Mary6203 NikaStyles8 lukylesy OtakuVeja ellie_eille Unicorns4eveer__11 Lill_Miss_Alex Liluskaa HoranNellie user47006423 VeronikaKnoteek Dinn_vaa hellprosiehellp

♥winter♥