Črievice Popolušky sú čierne [Ladies First]

✦ 16. kapitola - Po polnoci ✦ (Časť 4.)

Prikývol a prešli k dverám. Bola rada, že sa odtiaľ zdvihli. Nepozdávala sa jej atmosféra, aká medzi nimi vznikla. Navyše vonku začal fúkať chladný vietor a ten jej dal výhovorku, prečo odtiaľ odísť.

Kráčali dole po únikových schodoch. Všade bolo úplné ticho. Vždy mala rada samotu a zistenie, že aj na takomto rušnom mieste plnom ľudí je doba, kedy tu nie je ani nohy, ju tešilo.

„Takže si úplne odignorovala moju poznámku o tom, že si ma zaujala," poznamenal Noah.

Odmietala sa na neho pozrieť, iba sa zamračila.

„No taaak, skutočne sa vieš pri mne iba mračiť?"

Prevrátila očami. Jeho teatrálnosť bola späť. Stále si nebola istá, či má radšej jeho žarty, alebo vážnu tvár. Cítila sa pri ňom nepríjemne.

„Stále sa len mračím a tebe nedochádza, že chcem od teba pokoj," zafučala.

Schmatol ju za ruku na medziposchodí a potom sa k nej priblížil natoľko, až ju donútil cúvnuť. Vrazila chrbtom do steny. Zdvihla hlavu, ale nedívala sa mu do očí. Hľadela sa priamo za neho a všimla si, že po schodoch dole niekto kráča. Ak ich tu niekto zazrie, bude z toho škandál. Marco ju zabije.

„Počul som, že keď sa na seba dvaja ľudia dívajú viac ako päť sekúnd, zaľúbia sa do seba. Preto to robíš?" rozprával tak potichu, až ho skoro nepočula. „Bojíš sa, že by si sa do mňa zamilovala, takže sa vyhýbaš očnému kontaktu?"

Konečne sa na neho pozrela. Mal tak peknú tvár, až si pri ňom pripadala škaredá. Bol presne na hrane roztomilosti a príťažlivosti, takže sa nevedela rozhodnúť, či je rozkošný ako malý medvedík, alebo sexy. Ľudia s takouto tvárou by sa nikdy nemali narodiť. Prečo nevidí nikde na jeho tvári chybu? Vyrážku, krivý nos, žlté zuby, čokoľvek. Bol absolútne bezchybný a to ju privádzalo do šialenstva.

„Raz," pošepol. „Dva... Tri..."

Zdalo sa jej to, alebo sa jeho tvár čoraz bližšie približovala k tej jej?

„Štyri," pokračoval vo svojom tichom počítaní.

Nezdalo sa jej to. Skutočne sa k nej nakláňal. Naježila sa ako mačka. Jednoducho nestačí len vyzerať fajn a priblížiť sa dostatočne blízko na to, aby ju pobozkali.!

„Päť."

Nahol sa úplne blízučko, no ona mu dlaň položila na nos s čelom a odtlačila ho preč.

„Si opitý?" spýtala sa a rýchlo skontrolovala schody za nimi.

Zdalo sa, že ten, kto po nich kráčal, už bol dávno preč. Vydýchla si. Čo by si pomyslel, keby ich tam videl tak blízko pri sebe stáť?

„Škoda. Zdá sa, že to nezaberá," odstúpil od nej a začal zostupovať po schodoch nadol. „Možno inokedy."

„Žiadne inokedy nebude," odvetila rázne.

Kráčala s veľkým odstupom za ním dole schodmi a cítila hnev, ktorý sa v nej hromadil. Kým pri investorovi by jej telo zaplavil strach a panika, uvedomila si, že pri Noahovi išlo len o žart. Vedela, že by nikdy neurobil niečo, čo nechce. Aj teraz sa s ňou zahrával, len využíval to, že je neskúsená a nevie ho dostatočne rýchlo poslať do čerta. Skrátka sa iba zabával, pretože sa nudil a ona bolo dievča, ktoré mu padlo do rany. Keby túto tombolu vyhrala iná žena, nepochybovala o tom, že by urobil všetko úplne rovnako. Dupla nohou na schode. Ach, keby mohla, sotila by ho zo schodov. No náhodou by si poranil tú svoju peknučkú tvár a ešte by ju zažaloval.

„Prečo sa musíte všetci správať ako idioti?" vydýchla. „Prečo ma jednoducho nemôžete pozvať kamsi von a postupne ma spoznať? Prečo sa musíte na mňa tlačiť a pokúsiť sa ma nasilu pobozkať?"