✦ 15. kapitola - Pozor na želania, pretože sa môžu splniť ✦ (Časť 2.)

2.6K 297 4
                                    

„Nikto ti nekáže, aby si sa s nimi bavila, nie?" jeho tón pripomínal skôr vábivý hlas starého prefíkaného lišiaka, než vlka. Vstal a natiahol k nej ruku. „Nie si hladná?"

„Nie," zaklamala.

Bol tu Marco. Len čo uvidela švédske stoly, chcela sa na ne vrhnúť, no nemohla si to dovoliť. Pokiaľ by niekto zbadal, že nedodržiava svoju diétu, Marco by sa naštval a čakalo by ju iba ďalšie ponižovanie, či trest. Starry premýšľala nad tým, či vôbec bolo možné poriadne sa tu najesť. Obávala sa, že ak zje niečo pred vystúpením, povracia sa. Navyše, uvedomila si, že počas posledných dní nebolo také ťažké jesť obedy z pohárika. Žalúdok sa jej natoľko scvrkol, že si už viac jedla nepýtal. A keď si minule obliekla svoje staré rifľové nohavice, zistila, že sú jej široké. Taká náhla zmena váhy nebola vôbec zdravá. Možno by mala využiť občerstvenie skôr, ako odpadne z nedostatku živín.

„Lebo ja mám obrovský hlad a pokiaľ nechcem zjesť samotnú Červenú čiapočku, tak by som mal niečo ochutnať zo švédskych stolov."

Nepodala mu ruku a vstala. Nepotrebovala sa s nejakým mužom držať za ruku. V agentúre to bolo zakázané, no čo by jej na to povedal Bruno?

„Ryby!" potešil sa hladný vlk a odpútal tak jej myšlienky.

Starry sa snažila nedýchať. Do nosa sa jej vkrádala aróma jedál naukladaných na stoloch. Cítila vôňu grilovaných rýb, ktoré tam boli naukladané a akýmsi zázrakom nesmrdeli rybacinou. Z niektorého zo šalátov výrazne voňala šalátová uhorka. V ústach sa jej začali zbiehať sliny a ona preglgla. Hneď sa ozval jej žalúdok a zakvílil tak nahlas, že to snáď muselo byť počuť až na najvyššie poschodie budovy. Vlk sa uškrnul.

„Prečo sa pretvaruješ, že nie si hladná?" spýtal sa a v hlase mu zaiskril pobavený tón.

„Nebola som. Prisahám," musela sa usmiať, hoci sa cítila kúsok trápne. „To môj žalúdok si robí čo chce. Najprv bol celú dobu stiahnutý a tvrdý ako skala, a zrazu sa rozhodol, že chce večeru."

Znova sa uškrnul, ale už si ju viac nedoberal. Pravdepodobne tušil, že ako speváčka musí držať diétu. Podarilo sa mu do vlčích láb vziať tanier a potom si naložil poriadnu porciu lososa. Posunul sa ďalej a prihodil za naberačku grilovanej zeleniny. Starry by si zvolila radšej zemiaky a nejakú omáčku, keď však zazrela kalíšok plný majonézy, pochopila. Vlk sa vyhýbal mäsu, zemiakom a ťažkým omáčkam. Možno i on držal špeciálnu diétu?

Starry si vzala do rúk prázdny tanier a prezrela si stôl. Nevedela, čo si vybrať.

„Vyber si čo len chceš. Nič sa za to neplatí a môžeš toho pojesť tony," pobádal ju vlk.

Pozrela na lososa na tanieri a ostatné dobroty od výmyslu sveta. Priala si, aby to mohla ukázať svojmu otcovi. Po smrti mamy sa učil variť a zistil, že ho to bavilo. Vedela si predstaviť, ako by tu ochutnával jednotlivé jedlá a snažil sa vymámiť meno kuchára, aby ho potom mohol otravovať s prezradením receptu.

Nabrala si steak z lososa a prešla k šalátom. Zazrela nejaký, z ktorého najintenzívnejšiu vôňu vydávali uhorky a tak si z neho vzala. Z malej vaničky na stole zobrala vidličku a spolu s vlkom sa postavili k jednému z vysokých stolov, na ktorý si položili taniere.

Jedli postojačky, keď ich cvakol cudzí fotograf. Starry sa zamračila.

„Toto bude fajn momentka," poznamenal fotograf. „Vlk na spoločnej hostine s Červenou čiapočkou."

Starry sklopila hlavu. Mohla si myslieť, že tu bude lietať milión ďalších fotografov, ktorí ju budú fotiť, hoci ani len nevedia, kým je.

„Ale pán fotograf, nepatrí sa, aby ste fotili dámu počas toho, ako sa stravuje," vlk na prvý pohľad rozprával veselým tónom, no spod jeho masky sa vydral hrdelný tón. Podišiel bližšie a potom pozrel na čipovú kartu, ktorá mu visela na krku. „Vidím, že nie ste odtiaľto. Asi by ste mali vážiť, či vám strata prístupu stojí za takúto fotku."

Črievice Popolušky sú čierne [Ladies First]Where stories live. Discover now