Črievice Popolušky sú čierne [Ladies First]

✦ 8. kapitola - Zvuk bieleho piana ✦ (Časť 1.)

Pracovné dni sa v S&S Entertainment začínali skoro ráno. Budík v telefóne Starry zapípal presne o pol šiestej. Prvá hodina sa začínala o polhodinu neskôr. Starry tak mala dosť času na prípravu. Vstala a potom sa prezliekla z pyžama do nohavíc a trička. So-Eun ležala v posteli a nehýbala sa. Starry si nebola istá, či So-Eun naozaj spí, ale predpokladala, že to skôr iba predstiera. Počas noci ju počula prehadzovať sa v posteli a nepravidelne dýchať.

Včera ju neodhadla. Myslela si, že sa magicky zotavila, no teraz už všetkému rozumela. So-Eun si po nočnom výstupe uvedomila, že viac tieto veci nemôže robiť, inak sa ich Starry dozvie a povie o nich o Treyovi. Preto sa včera objavila na ich stretnutí akoby mala všetko plne pod kontrolou a nikdy jej nič nebolo. Za iných okolností by sa s ňou Starry skúsila porozprávať, no So-Eun sa voči nej stále chovala nepriateľsky a chladne. Tak iba bez slova odišla do kúpeľne, aby sa mohla aspoň trocha nalíčiť.

Starry si vzdychla a premerala sa v zrkadle visiacom nad umývadlom. Práve si naniesla na tvár tenkú vrstvu mejkapu, no s výsledkom nebola spokojná. Teraz jej bledá pleť bez červených fľakov pripomínala mŕtvolu. Pochopila, že by si mala nejakou farbou natrieť aj líčka, ale taký druh kozmetiky so sebou nemala.

Vzdala to a naniesla si na oči špirálu. Očné tiene, ktoré odniekadiaľ vyhrabala, boli už staré a popraskané, takže boli nepoužiteľné. Mala pocit, že kdesi na internete videla ako sa dajú opraviť, ale nemala na niečo také vôbec čas. Vedela, že len čo ju znova zazrie Marco, uštedrí jej ďalšiu poriadnu lekciu o tom, že vôbec nevyzerá ako dáma, ale bolo jej to jedno.

Dnes zase celú noc nespala a prebudila sa ďaleko pred zvonením budíka. Žalúdok jej zvieralo a bolo jasné, že v rámci raňajok do neho nič nedostane. Vedela, že to nie je zdravé. Chcela to nejako vydržať a namiesto toho si dá poludňajšiu pauzu na slušný obed. Možno to nebude steak, ale v stravovacom zariadení v budove, kam ju predtým zobral Brennan, robili aj lacné obedové menu. Priniesla si so sebou to množstvo peňazí, čo vlastnila, no ani len netušila, kedy príde jej prvá výplata. Asi by bolo rozumné zatiaľ nerozhadzovať veľa peňazí. Odmietla si kúpiť lodičky, o ktorých hovoril ich koordinátor Marco. Byť v takých topánkach po celý deň by ju zabilo.

Zazvonila jej pripomienka v telefóne. Pozrela poslednýkrát na svoj odraz a potom si cez plece prehodila tašku. Vybehla z bytu a prebehla chodbou k výťahom. Všetky štúdiá a triedy sa nachádzali v hlavnej budove agentúry, rovnako aj všetky kancelárie. Karta ju poslušne vpustila dnu a keď prebiehala popri recepcii, pridali sa k nej ďalšie dievčatá, ktoré sa práve ponáhľali na svoje hodiny.

Starry neustále kontrolovala číslo miestnosti v elektronickom kalendári. Teraz bola na všetko sama. So-Eun mala zrejme úplne inú vyučovaciu hodinu. Alebo možno ani len žiadne školenia nepotrebovala. Bola predsa veteránka, ako jej stihla medzičasom chrstnúť do tváre, keď sa jej Starry opýtala, či dnes pôjdu na hodinu spolu. Na tréningy chodili iba zelenáči. Preto mala Starry počas celého doobedia nabúchanú jednu hodinu za druhou.

Kým niektoré jej pripomínali klasické vyučovanie na strednej, či vysokej škole, natrafila aj na predmety, ktoré nečakala. Cudzí jazyk a hodiny spoločenskej etikety neboli ničím nezvyčajným. Desili ju však poobedňajšie hodiny spevu, či tanca. Vlasy jej vstávali dupkom, keď si predstavila, že bude musieť spievať pred ostatnými študentmi. Nedokázala to pred Marcom a hoci ju za to nevyhrešil, mala pocit, že to bolo len kvôli Treyovi a So-Eun, ktorí po celý čas sedeli neďaleko nej.

A tancovať? Starry bola totálne drevo a všetci sa jej vždy len smiali. Diskotékam sa vyhýbala. Počas maturitnej slávnosti na strednej škole urobila jedno povinné kolečko a potom vytrvalo sedela za stolom a odmietala tancovať, až kým sa všetci navôkol neopili dostatočne na to, aby si nepamätali jej drevené výpady.