Črievice Popolušky sú čierne [Ladies First]

✦ 13. kapitola - Každá za seba ✦ (Časť 2.)

„Mali by ste už ísť," posúril ich Trey a otvoril dvere do tanečného štúdia.

Mali byť skupina, no Starry mala pocit, akoby sa z nich stali tri cudzinky žijúce v tom istom byte. Od týchto myšlienok sa nemohla odpútať ani po ďalšej hodine tréningu. Keď stáli v tanečnej miestnosti uprostred siene zrkadiel ako sochy, ich choreograf stratil nervy.

„Čo je to dneska s vami?" zahrmel Emile. „Včera ste to zvládli, myslel som, že vám to už pôjde ako po masle. Dneska to je mizerné! Vôbec sa nesústredíte. Máme zajednanú sálu ešte na ďalšie dve hodiny, nebudeme strácať čas!"

Ten chlap ich nútil tancovať ďalšie dve hodiny. Po tom všetkom Starry kľačala na zemi, po tvári jej stekali kvapky potu. Síce zvládli zatancovať celú choreografiu bez toho, aby zabudli nejaký z krokov, alebo sa pomýlili, stále to nebolo dostatočné. Vedela, že jej kondička bude problém, už teraz tak lapala po dychu, až si nedokázala predstaviť ako má zvládnuť tancovať i spievať zároveň. Asi by mala povedať tomu týpkovi vo fitku, že by mali začať s kardio.

Eun medzitým vstala a prešla k lavičke, kde mala vedľa tašky hodenú fľašu s vodou. Rebecca schmatla zo zeme svoj uterák a utierala si spotený krk. Vlasy na hlave mala úplne mokré.

„Dobre, takže ešte jedno kolo celá pieseň a potom budúci týždeň si donesiete topánky na podpätku, v ktorých to budete tancovať. Znova a znova, až kým mi nepredvediete dokonalú synchronizáciu."

„Čo?" zamrnčala Starry skôr sama pre seba.

„Aj v klipe budete mať topánky na vysokom opätku. Pravdepodobne aj na vašom vystúpení. Takže odporúčam nacvičiť si to ešte tu, kde vás nikto nebude vidieť padnúť na nos uprostred vystúpenia. No tak, poďme! Na vysedávanie nemáme čas! Tri, dva, jedna!" pustil Emile hudbu a celý ten kolotoč sa začal odznova.

Starry na moment pritvorila oči a započúvala sa do hudby. Cítila ten rytmus, podľa ktorého sa mala hýbať. Nadýchla sa a nadvihla viečka. Urobila prvý krok.

Tancovala, áno, skutočne. Jej telo síce stále troška pripomínalo robota, no jej pohyby neboli už natoľko neprirodzené. Vďaka choreografii ju každý deň po tréningu boleli také časti tela, ktoré dovtedy snáď ani nepoužívala. Aj teraz vedela, že keď sa zajtra ráno postaví z postele, bude sa musieť dobrú polhodinu rozcvičovať, kým to prejde.

„Tak a teraz riťokrútky!" zakričal Emile a zavlnil bokmi.

So-Eun sa pousmiala. Trénovali spolu už niekoľko týždňov a Emile začal používať Starrine slovo ako svoj technický pojem. Starry ho napodobnila. Jej chrbát ju zradil a namiesto toho, aby sa vystrela a vábivo zakrúžila zadkom, vyzerala akoby sa zmietala v obrovských kŕčoch.

Rebecca to už nevydržala a zvalila sa na zem od smiechu. No Starry ju ignorovala. Prišla bližšie k zrkadlu a začala to sama skúšať dovtedy, kým to nevyzeralo tak ako má. Emile po celý ten čas mlčal a sledoval ju.

So-Eun sledovala odhodlanie v Starriných očiach. Nedokázala to pochopiť. Myslela si, že to Starry jednoducho vzdá, že znova ujde s plačom a bude sa rozčuľovať ako malé dieťa, že na to nemá a nech ju pustia domov. Chcela, aby Starry tak reagovala. Lebo keď by to nezvládla Starry, mala by So-Eun ďalšiu výhovorku prečo to nezvládnuť tiež.

Ale Starry to nevzdávala. Pokúšala sa s tým všetkým popasovať sama.

Od toho dňa, kedy jej v kuchyni povedala, že to nezvládne, sa už ani raz nesťažovala, že je na ňu toho mnoho, alebo že chce od všetkého odísť. So-Eun nepochybovala o tom, že to zrejme chcela urobiť. To sa stávalo aj tým najlepším. Tréningy bývali náročné, agentúra od svojich zverencov vyžadovala mnoho a do toho všetkého sa zamiešal stres a tréma z vystupovania. So-Eun už párkrát bola svedkom toho, ako sa niektorá z mladých hviezd psychicky zrútila. Bolo to niečo, čo nikomu nikdy nepriala.