Črievice Popolušky sú čierne [Ladies First]

✦ 33. kapitola - Návrat ✦

Bol to zvláštny pocit, ísť konečne domov a vôbec sa tam netešiť. Starry vystúpila z vlaku a pomaly kráčala po peróne smerom k stanici. Nemala so sebou ťažký kufor, iba obyčajnú kabelku, čo kedysi nosievala do školy. Dala si do nej len tie najnutnejšie veci. Nedokázala sa úplne pobaliť a odísť.

„Vitaj doma, Starry," usmial sa na ňu otec, keď vstúpila dnu.

„Som doma," povedala.

Opätovala mu úsmev, ale mala pocit, že musel vyzerať strašne. Kútiky úst totiž mala unavené a ovisnuté, nebola si istá, či sa dokáže vôbec usmievať bez toho, aby vyzerala, že ju bolia zuby. Ak si to aj jej otec všimol, nepovedal nič.

Zato hlasné zamňaukanie odohnalo jej nepríjemné myšlienky. Jej tučný kocúr Gwyn ju prišiel privítať. Ľudia sa často smiali, že mačky na svojich majiteľov kašlú, ale on ju presvedčil o opaku. Pribehol k nej so vztýčeným chvostom a odstávajúcich fúzami. Špicaté ušká čulo stáli. Znova hlasno zamraučal a ona si čupla k nemu, aby ho vzala do náručia.

„Ahoj, Gwyn!"

Musela niekoľkokrát zažmurkať a zaboriť tvár do jeho bielej srsti, ináč by sa bola namieste rozplakala. Mala pocit, že za posledné dni preplakala viac, než za celý svoj život. Nebolo by jej skutočne lepšie kdesi na vysokej škole s Adamom?

Vzala kocúra na ruky a neustále ho hladkala po hlave. Prešla chodbou do kuchyne, kde jej otec chystal večeru, ako každý piatok, a vtedy si uvedomila, že jej domov niesol znaky ďalšieho obyvateľa. Otcova nová priateľka sa zrejme zabývala, kým tu Starry nebola. Uvidela na poličke jej hrnček, na stene visel kalendár a tikali hodiny, ktoré tu predtým nevidela.

„Ako sa máte?" opýtala sa ho.

„Celkom to ujde," odvetil jej otec. „Dáš si pizzu?"

To bol celý on. Vždy, keď mala prísť, upiekol jej domácu pizzu s cestom lepším než v ktorejkoľvek reštaurácii. No dnes vedela, že do seba nedostane snáď ani len jeden trojuholníček. Ale vzala si, pretože ináč by nevedela, čo so svojimi rukami.

Aby to nevyzeralo, že ju len drží a neje, skúšala na ňu fúkať a potom kúsky šunky hádzala Gwynovi, ktorý sa jej nedočkavo otieral o nohy a priadol tak hlasno, až prehlušoval hučiaci digestor nad rúrou.

„A kde je Michelle?" zaujímala sa Starry.

„Ostala ešte na klinike. Povedala, že po ceste skočí na malý nákup, aby sme mali potraviny na víkend. Ale o tom som sa nechcel rozprávať."

Starry slabo vzdychla a nasilu si odhryzla z pizze. Voňala aj chutila fantasticky, ale jej tvrdohlavý žalúdok sa odmietal roztiahnuť. Neustále sa kŕčovito zvieral a snažil sa jej privodiť bolesti brucha.

„Starry, čo sa to deje v tej vašej agentúre? Hovorila si, že to je seriózna spoločnosť. Ako môže seriózna spoločnosť nechať umrieť tak mladé dievča? Spočiatku som tomu nechcel veriť, ale podľa tých článkov to vyzerá, že ju nútili do prostitúcie? Veď to je nehorázne! A potom do toho ešte aj ten článok o tom, že striedaš chlapcov ako ponožky."

„Nestriedam," odvetila mu. Cítila sa taká unavená. A nemala náladu každému vysvetľovať, čo sa dialo počas tých mesiacov. „S nikým z tých dvoch som nechodila. Vôbec."

Teoreticky Seung-Woo bol jej frajer, ale mohla to počítať, keď počas toho obdobia neboli ani len na jednom jedinom rande a ani raz sa nepobozkali?

„Z tých dvoch? A čo ten tretí chlapec? Čo bol aj na tej fotografii?"

„Kľud, oci," vystrela sa na stoličke a položila nedojedený trojuholníček z pizze naspäť na tanier. Na zemi skončil ďalší pásik šunky a Gwyn konečne prestal mňaukať. „Ten tretí chlapec je gay a agentúra chce, aby si fanúšičky mysleli, že to nie je pravda. Tak sa rozhodli, že nafingujú náš vzťah. Nikto by o tom nemal vedieť a my dvaja sme museli predstierať, že sme spolu v minulosti. Ale naozaj s ním nič nemám."

„Bože dobrý," pokrútil hlavou jej otec. „Kam si sa to dostala?"

„Možno to nebude až také zlé," dodala.

To najhoršie predsa už mala za sebou.

„Tak som doma," ozvalo sa z chodby.

Gwyn sa rozhodol vykašľať na svoju majiteľku a prišiel privítať novú gazdinú domácnosti. Starry počula, ako sa mu prihovára v chodbe a on znova zamraučal. Zvláštne, aký bol dnes vokálny. Predtým mňaukal iba málokedy.

Vzala si objedený trojuholník pizze a napchala si ho do úst. Nemala chuť sa rozprávať.

„Ahojte," do miestnosti vošla Michelle.

„Ahoj," usmial sa na ňu jej otec.

Podišiel bližšie a zrejme ju chcel na privítanie pobozkať, no potom sa zháčil, keď si uvedomil, že Starry je tam a díva sa na nich. Náročky zabodla oči do taniera s pizzou, aby ich nemusela vidieť.

„Ahoj," pozdravila sa jej, keď prehltla.

Myslela si, že to vezme v pohode. Keď sa jej otec priznal, že s ňou chodí, brala to v pohode. No teraz sa vo vlastnom domove cítila ako votrelec. Jej miesto tu nebolo. No jej miesto nebolo ani v agentúre S&S Entertainment. Tak kde?

Domov je tam, kde je láska, preblesklo jej hlavou. Usmiala sa sama pre seba ako idiot. Momentálne je teda bezdomovcom.

Otec sa obrátil znova k Starry a rozhodol sa, že bude pokračovať v rozhovore, akoby toto prerušenie ani len nikdy nenastalo. Starry sa rozhodla, že bude tvrdohlavejšia, než jej žalúdok a vzala si ďalší kúsok pizze. Ak sa dnes povracia, možno pochopí, že jej je naozaj zle a nechá ju konečne na pokoji. Alebo si bude myslieť, že agentúra sa o ňu vôbec nestará a už ju ani len nepustí z domu.

„Chcel by som, aby si nastúpila na vysokú školu. Externe. Keď ti to tvoja agentúra sľúbila, tak nech to aj dodrží," povedal. „Som rád, že si mi to vysvetlila s tým tvojim novým frajerom."

„Bavili ste sa o ňom?" zapojila sa ihneď Michelle. „Aký je, Starry? Stará sa o teba?"

„Nechodíme spolu," odpovedala jej. „Iba sme to predstierali kvôli médiám. Ale ak sa to dostane vonku, máme po kamufláži."

„Rozumiem," usmiala sa na ňu Michelle. „Budem mlčať ako hrob."

„Dobre teda. Spýtam sa na tú školu."

Celú noc znova nemohla zaspať. Rada by ostala s otcom dlhšie, ale nechcela zavadzať. Vedela, že bol šťastný, keď bola doma, ale nedokázala ich sledovať. Obávala sa toho, že by jej znova rupli nervy a ona by možno povedala niečo, čo by obom ublížilo.

Nikdy by si nepomyslela, že dokáže vybuchnúť. Až kým si nespomenula na to, ako takmer umlátila muža, ktorý zrazil jej mamu.

Na ďalší deň poobede odchádzala naspäť. Nastúpila do vlaku a nechala sa celou cestou unášať myšlienkami. Otvorila oči ,až keď ju dupot a hrmot na chodbe ubezpečil, že je blízko cieľovej stanice. Cez vagóny sa krížom-krážom premávali ľudia s kuframi a psami. Počkala, kým všetci vystúpili a odchádza medzi poslednými.

Nemohla skončiť.

Nemala kam ísť.

A čo bolo zo všetkého najdôležitejšie, stále chcela spievať.