✦ 7. kapitola - Fialový plameň ✦ (Časť 1.)

3.3K 311 5
                                    

Starry sa prevrátila na posteli a potom sa horko-ťažko posadila. Bola hore už niekoľko hodín, jej nervozita spôsobovala, že sa prebúdzala každých pätnásť minút a pravidelne kontrolovala telefón. Už prišla na to, že So-Eun nie je fanúšičkou elektronických zariadení. Ticho izby prerušilo tlmené vibrovanie telefónu. Zistila, že hoci je So-Eun hore, aj napriek tomu odmieta ten otravný prístroj umlčať. Na svietiacom displeji zazrela Treyove meno. Zohla sa poň a podávala ho So-Eun, no tá nereagovala, a tak si ho sama priložila k uchu.

„Tu je Starry."

„Nezobudil som ťa?"

„Nie."

„Doniesol som vám čerstvú kávu. Môžem prísť hore?"

„Uhm."

Hodila telefón na posteľ a zmizla v kúpeľni. Keď začula cvaknutie zámky, bola už nalíčená. Na obyčajný BB krém a riasenku nepotrebujete veľa času. Treyova čipová karta ho zrejme vpustila dovnútra, alebo vedel ich kód na elektronickej zámke. To sa Starry vôbec nepáčilo. Znamenalo to, že sa tu mohol kedykoľvek zastaviť a ona tak nemala žiadne súkromie. Aspoň mal toľko slušnosti, že zavolal predtým ako prišiel. Vyzúval sa v chodbe a potom prešiel s taškou v ruke do kuchyne.

Keď vošla za ním, akurát vytiahol z papierového vrecúška dva vysoké poháriky s viečkami a jeden jej podal. Vzala si ho. Teplá káva jej príjemne zohrievala ruky. Keď si z nej odpila, vedela, že nestála toľko ako tie, ktoré si kupovala v školskom automate, či vo fastfoodoch.

Pozrela sa smerom do izby, no So-Eun nejavila žiadne známky toho, že by sa chcela dnes zdvihnúť z postele. Zovrela pery, aby si nevšimol, že sa jej začali chvieť. Aj papierový pohárik radšej položila na stôl. Bála sa, že by ho vyliala.

„Bola odjakživa takáto?" opýtala sa ho.

Trey odložil svoj pohár kávy a pozrel na Starry: „Stalo sa niečo?"

„Videla som ju v sprche. Utápala sa tam vyše polhodiny. Takmer vôbec nerozpráva, nehýbe sa. Vyzerá akoby bola zobudená uprostred hlbokého zimného spánku. Povedala, že viac nespieva."

Zeleným pohľadom sa stále zabodávala do Treya. Mal byť ich manažér, mal sa o ne starať. A napriek tomu nechal So-Eun v takom zúboženom stave zatvorenú medzi štyrmi stenami? Už chápala tomu, prečo včera počas ich hádky rozprával o terapeutovi. So-Eun ho potrebovala.

Napil sa kávy, aby nemusel pokračovať v rozhovore.

„Vie vôbec agentúra o tom, že So-Eun nespieva?" zatlačila na neho Starry. Prekrížila ruky na prsiach. Bola odhodlaná neustúpiť, dokiaľ nedostane rozumné odpovede.

Trey si prehrabol vlasy. „Je to komplikované," povedal. „Keby to záviselo odo mňa, doprial by som jej toľko času, koľko potrebuje. No manažment na mňa začína tlačiť. Pridlho bola ukrytá pred zrakmi fanúšikov."

Vtedy do kuchyne vošla So-Eun a on stíchol. Starry sa k nej obrátila a od prekvapenia zabudla zavrieť ústa. Nočná So-Eun, ktorú včera vyťahovala z kúpeľne, zmizla. Namiesto nej stálo v kuchyni dievča, oblečené v krátkej košeli a úzkych rifliach. Vlhké dokrútené vlasy boli už dávno vysušené a opäť rovné. Zdravo sa leskli. Dokonca sa zdalo, že bola i trocha nalíčená. Kedy to tak rýchlo stihla?

„O koľkej tam dnes máme byť?" spýtala sa So-Eun Treya a pozrela na hodinky svojho telefónu.

„Začíname už od skorého rána," odvetil akoby si jej premenu azda ani len nevšimol. „Zarezervovali nám miestnosť. Prezentácia by mala trvať celé doobedie."

Starry zoskočila zo stoličky. Žalúdok jej opäť zaštrajkoval a tak zmizla v kúpeľni, kým oni dvaja dopili kávu. Udalosť z noci jej zamestnala myseľ naplno a jej sa podarilo zabudnúť na to, čo ju dnes čaká. No pamäť sa jej navrátila i v sprievode vernej kamarátky nervozity. Starry zovrela okraje umývadla a pocítila, ako sa jej obrátil žalúdok. S nahnutou hlavou napäto čakala, či sa jej raňajšia káva vypýta von, alebo zostane tam, kde patrí. Presne kvôli tomuto nikdy nejedávala raňajky. Stačilo, že sa objavilo čosi, čo ju aspoň trocha rozrušilo a jej žalúdok robil saltá celé dopoludnie. Aj teraz ju niekoľkokrát naplo, no nezvracala. Líca jej horeli. Opláchla si ich studenou vodou. Zbytočne sa dnes maľovala. Utrela si ruky do uteráka a vyšla naspäť von, pripravená predstierať, že jej nič nie je.

Črievice Popolušky sú čierne [Ladies First]Where stories live. Discover now