Blaicy Jensen

Bonusová kapitola

T e n       d r u h ý

Jeremy

Odkedy mi Lorraine oznámila, že čaká naše dieťa, začal som byť ostražití. Zakázal som jej robiť pár veci pre dobro dieťaťa. Medzi ne patrilo aj fajčenie. No Lorri si robila aj tak svoje. Vždy bola takáto. Nikdy nespravila to, čo od nej chceli ľudia. Konala po svojom. Niekedy to spravila na truc, pretože to nemohla.

Prešlo pár týždňov a ja som mohol zbadať jej rastúce bruško. Bolo to pre mňa niečo neopisateľné. Najmä keď som sa mohol jej dotknúť a tak cítiť malé bijúce srdiečko.

Bol som z tejto veľkej noviny naozaj prekvapený. Nečakal som, že Lorraine tak skoro otehotnie. Nie na strednej. Ale neľutoval som to. Práve naopak. Tešil som sa na to ako malý chlapec aj keď som vedel, že nebudem zďaleka taký úžasný otec ako Benjamín, môj nevlastný brat.

,,Mám strašnú chuť na hrozno." Ozvala sa Lorraine, ktorá ležala na mojej posteli. Prstami behala po svojom odhalenom brušku, až kým sa sama nezastavila. Jej čokoládové oči si ma prezerali s malou prosbou, že to hrozno naozaj chce.

,,Tropické jedlá by si nemala jesť. Nikdy nevieš, čo môžu obsahovať." Ťažko som si povzdychol na jej chute, ktoré sa veľmi často menili. Občas kombinovala slané so sladkými, nad čím som ja krútil hlavou.

,,Ach, Rey. Musíš byť takýto?" Teraz to bola ona, čo si ťažko vydýchla. Sadla si na posteľ a ja som sa hneď k nej naklonil a oboma rukami ju chytil za ramená.

,,Ty len lež." Chrapľavo som sa ozval pri jej uchu, načo pretočila očami.

,,Bože, Jeremy Thorn! Niekedy mám na teba veľké nervy." Vybehla na mňa. Zhodila si z ramien moje ruky a sama sa postavila na nohy. ,,Nemôžeš tamto, nemôžeš hento..." napodobňovala môj hlas a kráčala k dverám, ktoré následne otvorila.

,,Kam ideš?" Prihlúpo som sa spýtal aj keď som vedel, že odchádza.

Sedel som na posteli a pozeral sa na jej strapatú blonďavú hlavu, ktorá bola večne strapatá a divoká.

,,Ahoj, Lorri." Začul som svoju sestru Amínu, ktorá moje dievča hneď zastavila pri dverách. Tak isto aj malý Braydon nenechal o sebe vedieť. Vydával akési skomolené slabiky.

,,Ahojte." Tiež pozdravila.

Postavil som sa z postele a kráčal k ním, aby som sa s nimi privítal. Pri prahu som zbadal aj Benjamína, ktorý si nechal narásť bradu a dlhšie vlasy. Jeho kučery padali rovno do tváre. Bol akýsi iný. Len jeho pohľad bol stále ten istý.

,,Čaute. Pozerám, že si si nechal narásť bradu." Otočil som sa k nemu.

Benjamín sa lišiacky usmial a hneď sa chytil za bradu. Amína sa na neho krivo pozrela a potom sa pozrela na mňa vážnou tvárou.

,,Nie na dlho." Nahlas odvetila, načo sme sa zasmiali.

V rukách držala svojho syna, ktorý mal deväť mesiacov. Obzeral si naše tváre a popritom sa usmieval. Rukami sa naťahoval ku mne a ku Lorri. Poznal nás. Amína so svojou rodinkou k nám chodila častejšie, najmä kvôli babí. Jej vek sa už krátil. Celé dni zvykla byť vo svojej izbe, kde len ležala. Sem tam sa postavila z postele a to len preto, aby sa umyla, spravila potrebu a najedla sa. Dokonca má vo svojej izbe namontovaný televízor, aby sa nenudila.

,,Boli ste pozrieť babí?" Zaujímal som sa.

Prikývla. Potom sa však pozrela na Lorri a na jej brucho. Potom len prekvapene otvorila ústa. ,,T-ty si tehotná?"

Lorraine sa zapýrila. Pozrela dole a jemne prikývla hlavou.

,,Vie o tom?" Sestra narážala na našu babí.

,,Áno, už to všetci vedia. Aj jej rodičia." Jemne som sa usmial. Bol som si vedomý toho, že je to veľmi skoro. Videl som na Lorri, že je troška v rozpakoch a tak som ju chytil za pás a pritiahol k sebe.

Benjamín krútil hlavou a mykalo mu do úsmevu.: ,,Teba si rozhodne neviem predstaviť ako otca."

Amína sa pridusene zasmiala. No hneď na to ho buchla po hrudi.

,,Čo to rozprávaš?" Uzemnila ho prísnym pohľadom, na čo sa Ben zasmial až od hrdla. ,,Náhodou Jeremy je na rozdiel od teba veľmi skvelý," Rýpla do neho s nevinným uškrnom. ,,Nemyslím si, že by bol zlým otcom. Keď mu ukážeme ako na to."

Zo mňa presmerovala svoj pohľad na moju Lorraine. ,,A hneď s tým môžeme začať. Lorri, chceš prebaliť Braydena?"

Lorri len prikývla a obe vošli do mojej izby, kde Amína položila svojho syna na moju posteľ.

Malý Braydon pozeral na nás veľkými modrými očami, čo sa ide diať. Hneď som si sadol k nemu na postel a dotkol sa jeho ruky. Malá pästička ma silno chytila okolo prsta a ja som sa musel zasmiať.

,,Má poriadne pevný stisk." Ozval som sa cez krátky smiech.

,,A to si mal vidieť ako minule kopal nohami. Hotový futbalista." Pyšné sa ozval Benjamín, ktorý pri nás stál a sledoval situáciu.

Amína vysvetľovala Lorraine ako sa má správne prebaľovať dieťa. Lorri len s otvorenými ústami sledovala svoje ruky, čo robili. Lepky patrili dozadu a dopredu obrázky. Na malý zadok dieťaťka naniesla trochu bielej maste a plienku mu zalepila. Dieťa malo na sebe body, ktoré mu zapla a natiahla tepláky v belasej farbe, ktoré mu perfektné ladili k jeho veľkým očiam.

***

Po dvoch hodinách ako sa najedol, sme ho s Lorri vzali na prechádzku, kde sme ho mali uspať. Lorri kočíkovala sivý kočiar, kde ležal môj synovec. Ja som kráčal vedľa nej a sem tam pozrel na neho, či zaspal. Hodinu sme krúžili okolo domoch a stále nič. Braydon mal rovnako veľké očká ako doma.

,,Je naozaj krásny." Ozvala sa Lorraine, ktorá sa kochala malým dieťatkom. ,,Občas si predstavujem, ako bude vyzerať to naše."

,,Aj ja." Priznal som. ,,Dokonca rozmýšľam nad tým, že by som chcel dievča."

,,Ja by som chcela chlapčeka, ktorý by bol presne ako ty."

,,Dievčatko." Tuho som sa nad tým zamyslel. Mal by som pri sebe dve ženy, Lorri a našu dcérku, ktoré by som ochraňoval.

,,Ahojte!" Ozvala sa Keilyn, ktorá držala za ruku malé dievčatko a druhú ruku držal Blaicy.

Malé modrooké dievčatko sa rozbehlo k nám a objalo Lorri. Potom zvedavo nakuklo do kočiara a z neho na nás. ,,Máte bábätko?"

Lorri sa jemne zasmiala nad jej otázkou a záporne pokrútila hlavou. ,,Nie, Hadlee."

Za malé dievčatko došiel Blaicy s Keilyn, ktorí sa prekvapené pozreli na dieťa v kočiari.

,,To už?" Zvedavo sa opýtal kamarát, ktorý striedal pohľady raz na mňa a raz na Lorri.

,,To je môj synovec." Ozval som sa s úsmevom na perách.

,,Jeej, aký je krásny." Keilyn sa nad ním rozplývala.

"Môžem ho kočíkovať?" Ozvala sa Hadlee, ktorá sa otočila s malou dušičkou k Blaicymu.

"Nie, ideme na zmrzlinu." Blaicy chytil dievčatko za ruku, ktoré sa lepilo na kočiar.

Hneď na to sa s nami rozlúčili a odišli preč. S Lorri sme sa pobrali znova na krátku prechádzku. A ja som bol naozaj šťastný. Pri sebe som mal všetko, čo som potreboval mať. Mal som dievča, na ktoré som bol hrdý, pretože pod srdcom čakala dieťa, ktoré nám obom zmení život. Bude z nás rodina, pri ktorej budem vedieť, kde je môj domov. Pretože tam kde je rodina, je aj domov.

❤❤❤
Túto kapitolu venujem všetkým čitateľom, ktorí čítali všetky moje príbehy (Kúsok AROGANCIE, Ten druhý a Blaicy Jensen). Ďakujem Vám za vašu vytrvalosť a za to, že som Vás ešte neomrzela. Pevné verím, že sa stretneme aj pri novom príbehu v ktorom sa budú práve tieto tri príbehy prelínať.
❤❤❤