Bol premenlivý ako dážď. Svoj hnev v očiach nedokázal skryť. No i tak vo mme vzbudzoval niečo, čo ma nútilo byť v jeho blízkosti a stále sa pozerať na jeho tvár, ktorá nebola taká pokojná ako sa navonok tváril.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
K e i l y n
„Zobleč sa." Zopakoval to ešte raz chladným tónom.
„A-ale..." Zahabkala som. Skôr ako som stihla vetu dopovedať, skočil mi do reči.
„Myslím to vážne. Zobleč sa."
Jeho sivý pohľad bol jasný, ostrý až bodavý. A ja som vedela, že tento krát to musím spraviť bez toho ale.
Chvíľu som tam stála, držala koniec šiat a pustená voda stále tiekla, čím prerušila môj očný kontakt s Blaicym. A tak som sa znovu otočila k umývadlu a vodu zastavila. Pustila som šaty a znovu pozrela na neho. Obaja sme si vzájomne vymenili pohľady. No potom sám prerušil očný kontakt. Rukami chytil lem svojej tmavo červenej mikiny a následne si ju vyvliekol z hlavy.
„Daj si to na seba." Podal mi do rúk svoju mikinu a ja som v tom momente prestala dýchať.
Blaicy ma dlho nezdržiaval. Sám odišiel z kúpeľne, čím mi dal priestor na prezlečenie.
Chvíľu som tam tupo stála na svojom mieste a pozerala na jeho mikinu. Svedomie mi hovorilo, aby som si ju obliekla, pretože jeho vážny a tvrdý tón sa nedal prehliadnuť.
A tak som si vyzliekla šaty a navliekla jeho veľkú mikinu, ktorá sa zdala byť akurát. Opak bol pravdou. Bola mi dlhá takmer po kolená a ja som sa na seba v zrkadle jemne uškrnula. Bola som naozaj maličká. Až teraz som si to uvedomila.
Na sebe som zacítila jeho typickú vôňu. Ostrá a miestami sladká. Tak by sa dalo aj Blaicyho opísať. Bol ako zmiešanina škorici a vanilky. Úžasná korenistá vôňa, ktorá mi vedela opantať moje zmyslí. Posledný krát som si do jeho mikiny zaborila nos a s nadýchnutím tejto úžasnej vôni som otvorila dvere.
„Poď."
Ani som poriadne nevykukla z kúpeľne a už ma ťahal. Najviac ma zarazilo, že si ma neobzrel. Tajné som dúfala, že ma pochváli v jeho mikine, alebo že povie vtipnú narážku ohľadom mojej výšky. Nič. Len jedno krátke slovo, ktoré ma hneď vedelo schladiť.
„Kde ideme?" Nervózne som sa ho spýtala dúfajúc, že sa mi nič nestane. V druhej ruke som držala Davinine šaty, ktoré musím doma oprať, pretože červená škvrna nezišla dole.
Neodpovedal.
„Naozaj. Kde ideme?" Trasúcim hlasom som odvetila a čakala, čo mi na to odpovie. Zas nič. A tak som pokračovala v istote, že ma aspoň počúva. „Takto sa domov nemôžem ukázať. Nie takto. Ak vieš, čo tým myslíš. Môj otec sa veľmi nahnevá, ak ťa uvidí so mnou. A ja nechcem..."
Prudko zastal, čím prerušil môj monológ.
„Vždy takto veľa rozprávaš, keď si nervózna?" Skúmal moju tvár. Jeho ruka ma stále držala za tú moju. Stisk mu troška zosilnel, načo sa mi z hrdla vydral tichý ston. Mysľou som sa vrátila na včerajšok. Ako sa jeho krásne vykrojene pery zmocnili.
„Le-len keď ma vyvolá učiteľka." Rýchle som prvú vec povedala, čo ma napadla, aby príliš dlho nečakal. Zahanbene som sklopila zrak. Cítila som sa, akoby videl moje polonahé telo cez jeho mikinu.
„Budeš pokojnejšia, keď ti poviem, že ťa vezmem niekam, kde môžeme byť sami?"
A vtedy som hlasne preglgla. Sami. To už vôbec nebudem pokojnejšia. So strachom o svoj život som len blbo prikývla. A on si ma znovu prezeral, či to myslím vážne.
Znovu sme sa pohli a vyšli z chatky. Ostatní boli stále na záhrade, kde dojedávali posledné kusy jedla. Vôbec sme sa nezastavovali, až kým na mňa neskríkla Lorraine, ktorá mávala rukou.
„Keilyn, máš tu mäso!"
To už sa všetci na nás pozreli. Najviac ma zaujal Joelov výraz tváre, ktorý som si nevedela vysvetliť. Zdalo sa mi, že žiarlil. Dokonca si ma obzeral od hlavy až po päty zo zaťatou sánkou. A ja som nechápala jeho reakciu.
„Nechcem už!" Spätné som jej skríkla, keď ma znova začal ťahať. Tento krát k svojmu autu.
Bol to naozaj zvláštny pocit ísť s ním znova do auta. Ako vtedy, čo mi tiež rozkázal, nech si sadnem, aby som nezmrzla. No tento krát sme si boli o kúsok bližší a ja som čosi o ňom vedela. Vedela som, že nevie milovať ale vie, čo je mať. A to druhé mu ide, pretože mňa už si získal.
„Zapásaj sa." Zamrmlal, keď sme si obaja sadli do auta.
Letmo som prikývla a už si cez seba natiahla pás, lenže z rúk sa mi nepekne vyšmykol naspäť na svoje miesto. Zopakovala som to ešte raz a znova sa mi to stalo. Ale Blaicy ho stihol zachytiť a pripútal ma.
„Pokoj, dobre?" Z oči do očí sa díval na mňa teraz už pokojným pohľadom. Jeho telo bolo nahnute blízko mňa a ja som tak nielen na sebe ale aj pri sebe mohla zacítil jeho vôňu. Škorica a vanilka.
Z prudká som sa jej nadýchla a vydýchla. A vtedy sa pozrel na moje pery. Očami ich vábil. Dokonca si oblízol svoju spodnú peru. Potichu si zanadával popod svoj nos a potom spravil znova niečo, čo moje srdce na necelú stotinu zastavilo a rozbúšilo ako hurikán.
Blaicy Jensen ma znova pobozkal.
Jeho bozky boli horúce a plné vášne a túžby. Prahol po mne. Jazykom sa dobíjam dnu. Keď som konečne povolila a poddala sa mu, vo vnútri som pocítila obrovské brnenie tam dole. Dokonca aj môj žalúdok začal neznesiteľné tancovať a ja som vedela, že onedlho z toho vybuchnem. A potom prestal. Len tak sa vrhol na môj krk, kde zanechal druhú stopu, ktorú som si zakrývala vlasmi, len aby si to nik nevšimol. Totiž to som nemala pri sebe svoje šminky a tak som si nedokázala zakryť cucflek.
Blaicy sa jemne zahryzol do môjho krku a začal vsať. Pocítila som veľkú bolesť, ktorú hneď vystriedala túžba. A ja som chcela, aby neprestal. Páčilo sa mi to. Z hrdla sa mi vydral ďalší malý vzdych, ktorý bol troška výrazný. Bola som rada, že sme v aute a nie na chate.
Potom sa odo mňa odtiahol a vášnivým pohľadom sa zahľadel do mojich oči. Na čelo mu spadlo pár prameňov, čím vzbudil vo mne dojem, že je očarujúci a sexy. A tak som sa na neho uškrnula, rukou sa natiahla a pár prameňov mu vrátila dozadu, na ich pôvodné miesto. Pri tom jemnom dotyku sa moja ruka chvela, len aby ma nestopol, aby som prestala. Nespravil tak. Celý ten čas ma jeho sivo modré oči sledovali a hltali každý jeden môj pohyb.
A vtedy som si uvedomila, že som sa do neho zamilovala. Zamilovala som sa do jeho ostrého pohľadu, jeho vône a jeho komplikovanej osobnosti.
Na perách sa mi objavil zamilovaný úsmev, čo si samozrejme všimol. Pretože jeho pohľad sa bleskovo zmenil na hnusný až bodavý.
