Bol premenlivý ako dážď. Svoj hnev v očiach nedokázal skryť. No i tak vo mme vzbudzoval niečo, čo ma nútilo byť v jeho blízkosti a stále sa pozerať na jeho tvár, ktorá nebola taká pokojná ako sa navonok tváril.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
K e i l y n
Tak ako povedala, tak sa aj stalo. Davina mala pravdu. Ockovi som povedala, že idem k nej na víkend spať a on súhlasil bez jeho konšpiračných otázok, pri ktorých ma zvykne vypočúvať ako policajt. S úsmevom na perách mi ešte povedal, aby som sa u nej dobre bavila.
Veľmi sa mi nechcelo ísť na chatu už len z toho dôvodu, že budem mať zle pocity, lebo som mu klamala.
„Pohode?" Ozvala sa mi pri uchu Davi a ja som sa prudko nadýchla.
Obe sme už boli na chate.
Pozrela som na Davi, ktorá v ruke držala plastové biele kelímky. Jeden mi pchala do ruky. "Na. Bude ti lepšie."
„Čo to je?" Pozrela som najprv na Davi a potom na kelímok, ktorý som už ja držala.
„Biele víno. Na rozohriate. Musíš sa uvoľniť. Vidím na tebe aká si napätá." Ozvala sa. Svoj kelímok si priložila k ústam a pozrela na mňa pohľadom, nech spravím to isté.
Chcela som jej na to povedať, že ja nepijem. No miesto toho som mlčala a spravila to isté.
„Na to čo sa tu udeje." Zaiskrilo jej v očiach. Hneď na to sme si obe štrngli.
Vliala som do seba pár glgov, ktoré som nasilu prehltla. Biele víno mi vôbec nechytilo. „Fuj." Skrivila som tvár do hnusnej grimasy.
„To preto lebo nepiješ. Inak by si povedala mňam, nalej mi ešte." Žmurkla na mňa. „Poď."
Mávla rukou, aby som ju prenasledovala.
Kráčali sme z kuchyne až do obývačky, kde na gauči sedel oslávenec, pri ktorom sedela Lorraine. Hneď ako ma zbadala mi zamávala a zavolala k sebe.
„Utekaj. Ja aj tak sa budem venovať chalanom." Povedala hneď ako videla na mne, že zostanem len pri nej.
„Dobre." Mykla som plecami a už som utekala k Lorri.
„Som rada, že si prišla!" Kričala na plné hrdlo, aby som ju počula cez hlučnú hudbu.
„Aj ja." Zaklamala som. Chcela som byť doma. Tu som sa necítila dobre. V dome bol cítiť samí chľast a cigareta. Nebola som na to zvyknutá. Otec nefajčil a ani ja. Musela som priznať, že ten nikotín mi dvakrát nevoňal.
„Už si pila?" Ozval sa Rey, ktorý si ma pohľadom premeral. V ruke držal whisky Jack Daniels, ktorého mi podal, aj napriek tomu, že som prikývla. Mykol hlavou, nech sa napijem.
Sklenenú fľašu som priložila k perám a vypila malý hlt, ktorý mi pekelne podráždil hrtan aj môj žalúdok. Mala som pocit, akoby som zjedla oheň, ktorý sa snaží všetko živé spáliť. Moja tvár sa hneď kyslo zatvárila, na čo sa ostatní zasmiali. Ani som si nepostrehla, kedy stihli dôjsť.
