Bol premenlivý ako dážď. Svoj hnev v očiach nedokázal skryť. No i tak vo mme vzbudzoval niečo, čo ma nútilo byť v jeho blízkosti a stále sa pozerať na jeho tvár, ktorá nebola taká pokojná ako sa navonok tváril.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
K e i l y n
„A kde je Blaicy?" Bez premyslenia som nahlas vyslovila moju myšlienku, hneď ako som si uvedomila, že tu s nami nesedí.
„Dostal na piču." Zasmial sa Deril.
„Tebe už naozaj šibe." Uzemnil ho Rey, ktorý prvýkrát prehovoril. Doteraz bol ticho a mlčky počúval.
Sklopila som zrak. Bola to naozaj nevhodná otázka. A tak som do rúk vzala príbor a začala jesť.
„Joel ho videl veľmi dobitého." Ticho sa ozvala Lorraine, ktorej sa hlas troška zlomil. Je vidieť, že ho ma stále rada, aj keď ma varovala pred ním.
„Ale je pohode." Zamrmlal Joel.
„Vždy si o niečo koledoval." Ozval sa Rey. Lorri len prikývla.
A ja som nechápala. Ničomu som nechápala.
„A ty sa odkedy o neho zaujímaš." Ozval sa do mňa Joel, ktorý zúžil oči.
Nahlas som preglgla.
Môj žalúdok sa scvrkol a ja som sa nemohla poriadne nadýchať. Teraz som si zavarila.
Nemala som sa to spýtať. Mala som si dať pozor, čo hovorím. Teraz sa na mňa budú pozerať, akoby som mala niečo s ním. Pritom som ho ledva poznala. A to mám len o neho strach. V duchu som sa samu seba pýtala: Prečo je dobitý? Či si naozaj o to koledoval, ako to spomenul jeho kamarát. Chcela som len vedieť ako sa má. Ako sa cíti...
„Nezaujíma sa." Ozvala sa Lorraine, ktorá na mňa žmurkla, hneď ako zbadala moju zdesenú tvár. „Však, Keilyn?"
Mlčky som prikývla.
To už som sa radšej pustila do svojho obedu, nech už radšej nič hlúpe nepoviem. Po pár minútach, ako som dojedala posledné kúsky syra, Lorraine sa na mňa pozrela pohľadom, aby som sa postavila. A tak som vstala a odniesla prázdny tanier aj s táckou tam kam patrí.
„Poď, Keilyn." Ozvalo sa mi pri uchu.
Otočila som sa, aby som ju vyhľadala, pretože sa mi stihla za ten čas niekam vypariť.
Intuitívne som sa pozrela na dvere.
Stála tam opretá o dvere s rukami položenými na svojich bokoch a celý ten čas pozerala na mňa, že ju mám nasledovať. A tak som len pridala do kroku, aby som ju zbytočné nezdržiavala. V duchu som sa upozorňovala, nech nepoviem, niečo nevhodné ako sa mi to stalo pri obede.
Zatiaľ čo chalani sedeli za stolom, my dve sme kráčali po chodbe, až kým Lorri nezastavila pri veľkom okne, kde sa začala pozerať na školskú záhradu. Jej pohľad zvážnel hneď ako sa na mňa pozrela. Rukami si mierne uhladila svoje strapaté vlasy.
„Nechcem byť tá, čo ti bude rozkazovať, čo máš a nemáš robiť, pretože Blaicy... hmm, je iný ako ostatní chalani, čo určite poznáš." S ťažkým povzdychnutým sa znovu otočila k oknu, kde sa chvíľku zapozerala a znovu otočila ku mne a otvorila ústa. „Vieš, pretože Blaicy je naozaj iný a tým myslím vážne iný... on nevie milovať. Vie len, čo znamená mať. On vie len vlastniť a rozkazovať, tak ako to chce len on. Ale lásku nevie dať."
