Bol premenlivý ako dážď. Svoj hnev v očiach nedokázal skryť. No i tak vo mme vzbudzoval niečo, čo ma nútilo byť v jeho blízkosti a stále sa pozerať na jeho tvár, ktorá nebola taká pokojná ako sa navonok tváril.
Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
B l a i c y
Díval som sa na ňu ako na niečo nadpozemské, ako na niečo, čo je sakra nereálne. Keilyn bola nádherná. Až prekrásne sladká bytosť, ktorá si zaslúžila len to dobré.
Bozkami som jej zasypával každý kúsok jej tela a užíval si jej napnutú pokožku. Napnutá ako struna ležala na chrbte a panvou sa tískala ku mne.
Snažil som sa byť jemný, ale nešlo to. Prsty si zaborila do mojich vlasoch, za ktoré ma jemne ťahala, čo vo mne vzbudilo obrovské pocity. Chcenosť po nej, po jej malom tele, ktoré sa nik nedotkol. Bola ako zlatý chrám, ktorý čakal, až kým príde niekto kto vzbudí v nej ukryté city, ktoré tak prechovávala a časom sa to v nej nahromadilo.
Strhol som so seba oblečenie a znovu sa vrátil k nej. Mala na sebe len spodné pradlo, odkiaľ na mňa pozerali dve krásne prsia, ktoré čakali.
Vankúšikmi svojich prstov som jej behal po šírke jej tela a dbal na každý jemný dotyk, ktorý u nej vzbudzoval rozkoš a túžbu.
Keilyn si zahryzla do spodnej pery, čím stlmila svoj ston.
Nahol som sa k jej uchu, ktoré som jemne obrýzal zubami a vzápätí v ňom vydýchol vzduch. ,,Tak sakra moc po tebe túžim."
Keilyn znova vzdychla, keď som jej rukou zašiel až tam dole, k jej chrámu, kde nemá nik vstup. Len ja. Bola tak sladká, keď hanblivo spojila nohy uvedomujúc si situáciu.
,,Je to prirodzené, Keilyn." Zachrapčal som pri uchu, aby sa trocha upokojila.
,,K-keď ja som ešte nemala..."
Svoje pery som položil na tie jej. Tak veľmi dychtivo som hltal a zároveň bral každý jeden jej bozk. Jazykom som sa dobíjal dnu, až kým sa sama neuvoľnila a nezačala spolupracovať.
Ruky položila na chrbát, ktorý jemne poškriabala a tískala k sebe, čím moj vták sa jej obtrel o to miesto, kde už bola mokrá. Tak kurevsky som mal chuť do nej pichnúť a prešukať ju, lenže som sa držal. Bola tak krehká, tak jemná a tak neskúsená, až som sa bál, že ju to zničí. Dával som si veľký pozor, aby som ju nerozbil.
***
Obaja sme ležali. Keilyn ležala na bruchu pozerajúc na mňa. Na tvári mala spokojný úsmev. Jej opuchnuté pery dávali jasne najavo, že ten druhý ňou rozhodne nešetril. Kútiky som zdvihol do hora. Dokonca mi neušiel fakt, že po celý ten čas si ma obzerala. Očami behala po mojej tváre, ktoré sa ani raz nezastavili.
,,Čo?" Vydral som so seba tichý smiech, ktorý sa aj tak ozýval po celej izbe.
,,Nič... len..." Úsmev mi vrátila. Nachvíľku pozrela na svoje spojené ruky a znova zdvihla zrak mojím smerom. ,,...len som netušila, že sa tak skoro zamilujem, Blaicy."
Jej líca nabrali ružový odtieň, hneď ako sa mi už druhý krát priznala.
Ja som mal stále zmiešané pocity. Vedel som, že mi na nej veľmi záleží a ako. Ale ešte stále som nemal pocit, že je to dostačujúce. Či je to z mojej strany rovnaké. No vedel som, že jej nehodlám ublížiť. Nechcel som jej ublížiť.
Rukou som sa natiahol po jej nahej pokožke. Prstami som si vytváral malú cestičku od jej chrbta až po guľatý zadok.
Keilyn ma nespúšťala z očí. Celý ten čas ma hltala. Potom hlavu vytočila a dívala sa na moje prsty, ktoré si samé vytvárali akúsi cestičku na jej nahom tele.
,,Vieš, Keilyn..." začal som. Vedel som, že čaká, čo jej na to odpoviem. Miluje ma. Opakovalo sa mi v ušiach a ja som vo vnútri cítil ako sa malý plamienok vo mne roztancoval a nevie prestať.
Bola trpezlivá.
Čakala.
,,...neviem, ten cit vo mne nazvať. Je mi tak vzdialení a zároveň tak blízky. Viem, že ťa mám naozaj rád. Nedám na teba dopustiť. Ak by sa ktosi len k tebe prihovoril, usmial, už by som mu zmaľoval ksich. Ani nevieš ako to vo mne vrie, keď už ťa niekto iní spomenie. Moja pravačka ma svrbí a ja viem, že to pre neho nedopadne dobre." Priznal som sa jej s citmi, ktoré mam problém definovať.
Keilyn sa znova zapýrila a ja som sa musel nad jej nevinnou tváričkou usmiať.
,,Naozaj, Key." Ozval som sa vážnym tónom pozerajúc sa do jej karameliek. ,,Myslím, to vážne. Mám chuť ťa mať len pre seba. A ani nevieš aky som veľmi šťastný, že práve ty... ty ma miluješ. Myslím..." Privrel som oči. Čo som to jej vlastne chcel povedať? ,,Do frasa..." ticho som zanadával. Sám som sa stratil so svojich citov.
Jej ruka sa dotkla tej mojej, ktorú som mal vedľa seba položenú.
,,Blaicy, ja to chápem." Ticho sa ozvala.
,,Naozaj?" Jemne som sa opýtal, len aby mi potvrdila svoje slová.
,,Myslím, že áno. Neviem." Mykla plecami a spojila pery do jednej pomlčky. Hlavu si položila na vankúš a ticho vydychovala vzduch.
Mal som z toho taký zlý pocit. Nemal som odkiaľ tušiť, či sa jej to nedotklo.
Díval som sa na jej tvár, ktorá vyzerala byť pokojná. Viečka mala privrete a spokojné si odfukovala. Posledný krát som ju pohladil po dlhej línii jej chrbta a potom sa zvalil vedľa nej. Do nosa som nasával jej melonovú vôňu, ktorá bola zmiešaná s tou mojou a našim potom. Až veľmi spokojné som si vydýchol a privrel oči s tým, že je Keilyn so mnou.
