Blaicy Jensen

39.

K e i l y n

Stála som pri školských skrinkách a vyberala svoj notebook, ktorý som si potrebovala vziať domov, aby som mohla na ňom robiť školské práce a projekty, keď ma veľké ruky chytili okolo pása a pritiahli k sebe. A ja som vedela, že je to on. Blaicy Jensen.

,,Ahoj." Zamrmlala som.

,,Ahoj, princezná." Zapriadol mi pri uchu. Jemne a tlmene sa usmial do mojho ucha, čo vo mne zabrnelo. ,,V tých krátkych šatách..."

Nedopovedal. Miesto toho sa prudko nadychol a vydýchol. Jeho ruka putovala nižšie, až som ju mohla cítiť na mojom nahom stehne a vtedy sa mi z hrdla vydral slabý ston. Jeho pery sa dotkli môjho krku.

,,Mám chuť ťa pretiahnuť." Zamatovo zapriadol až mi na tele naskočil mráz a znova prišla tá túžba po ňom.

,,B-Blaicy, sme v škole." Vydrala som priškrtene. Stále som sa ovládala, aby som mu tak ľahko nepodľahla. Cítila som v bruchu tie známe pocity, ktoré išli vybuchnúť a najmä explodovať. Nohami som sa snažila pevne stáť, aj keď to šlo horko ťažko.

,,Ideme ku mne." Pošteklil ma jeho hlas na krku. Jemne doň vdýchol a prisal sa na drobnú kožu, kde som mala tepnu. Začal ju pomaličky sať.

,,D-dnes nie." Snažila som sa mu odporovať, ale cítila som že som slabá.

Jeho bozky sa nezastavili. Práve naopak. Na krku nechával mokré stopy.

,,To nebola otázka." Perami sa presunul na ušný lalôčik, ktorý začal jemne hrýzť zubami a mne sa zatočila hlava.

,,Ach..." Slastne som so seba vydrala a počula jeho tlmený smiech.

,,Nemáš veľmi na výber."

Skôr ako som stihla znova mu nejako odporovať, otočil si ma k sebe, schmatol za ruku a ťahal von zo školy do svojho auta.

Naštartoval auto. Dnes sa už nezaujímal, či mám pás. Sústredil sa na jazdu, aby sme boli čím skôr u neho.

V duchu som rozmýšľala, či je jeho mama doma. Po nepríjemnom incidente som ju ani nechcela vidieť. Bolo mi velmi hlúpe ju spoznať pri takej intímnej chvíle. A ešte hlúpejšie, keď spomenula Lorraine. V tej chvíli som na ňu žiarlila.

Lorraine mala všetko, čo ja nie. Bola nádherné dievča s krásnym úsmevom a s očami, ktoré si vedelo každého pohltiť. A to si možno aj dobre uvedomovala, pretože svojími hnedými očami dokázala vo vás vzbudiť tie zvláštne pocity, nad ktorými ste museli premýšľať.

Pozrela som sa na Blaicyho, ktorý zamyslene sledoval cestu. Môj pohľad vycítil a tak sa pozrel na mňa. Jedným okom na mňa hravo mrkol, čo ma rozosmialo.

,,Doma nikto nie je." Prerušil ticho, ktoré v aute vládlo.

,,Ani Hadlee?"

,,Ani Hadlee." Záporné pokrútil hlavou. ,,Dnes prespí u svojej kamarátky. A ako poznám svojich rodičov... otec bude v robote a mama u kozmetičky, lebo už dlhší čas sa chystala ísť na nechty."

Hneď mu myklo kútikmi, keď videl, že v sebe dusím smiech. ,,Nesmej sa. Si ani nevieš predstaviť aká bola otravná. Stále sa opakovala ako stará pokazená platňa."

To už som sa neudržala a nahlas sa zasmiala. Blaicy len na mňa prísne pozrel, čím ma pohľadom schladil.

Natiahla som k nemu ruku a buchla po hrudi, aby to prestal robiť.

Cítila som sa pri ňom tak uvoľnená. Nemala som žiadny strach a ani stres, čo si o mne pomyslí. Verila som mu a on mne. Vedela som, že pri ňom môžem byť sama sebou a nemusela som sa báť, čo si o mne pomyslí.

Zaparkoval auto.

Obaja sme z neho vystúpili a náhlili sa do jeho domu, ktorý ihneď odomkol a tak sme ďalej rýchle bežali do jeho izby. Blaicyho kroky boli rýchlejšie a tak som ho trochu spomaľovala. Nedočkavý Blaicy zastal a rukami si ma prehodil ako vrece zemiakov cez svoje rameno.

,,Blai..."

Za to že som sa ozvala, som si vyslúžila jednu na zadok. Ostrá bolesť na mojej sedacej časti ma zaštípala hneď ako tam pristála jeho ruka. Sykla som od bolesti, ktorá bola na jednej strane príjemná.

,,Zapamätaj si, že v krátkych šatách a sukniach si pre mňa ako otvorená sladká bonboniera, ktorá sa samá núka, aby som si vzial to, načo mám chuť." Nahlas povedal, aby som počula každé jedno slovo, zatiaľ čo kráčal hore schodmi do jeho izby.

Zhodil ma na posteľ a jeho veľké telo sa rukami podoprelo a nado mnou prehlo.

,,To si naozaj zapamätaj, Keilyn, že si vtedy ako tá sladká bonboniera. A ja mám, kurva, čo robiť, aby zostal tam dole a neroztrhal mi nohavice." V očiach mal plamene ako mi toto opakoval.

Srdce sa mi rozbúšilo, ako sa panvou pritlačil o tú moju a ja som tak mohla vedieť, že to myslí naozaj vážne. Krátke riflove šaty som mala mierne vyhrnute a cítila jeho látku, ktorá sa išla pretrhnúť, pretože jeho pýcha bola poriadne tvrdá.

,,Tak si to dvakrát premysli, v čom nabudúce pôjdeš, Keilyn. Pretože potom už budem mať problém sa ovládať a prehnem ťa cez lavicu." Zachrapčal mi pri uchu a mne tam dole začalo brnieť.

Bol tak vulgárny, tak sebavedomý, tak dominantný, tak chladný a zároveň plný citov. A to som na ňom milovala.

Poddala som sa túžbe, ktorá sa vo mne nahromadila a ja som mala problém prestať rovnako ako ON. Opätovala som jeho bozky, ktorými ma hltal. Už to neboli obyčajne sladké, pri ktorom sa vám objavia motýliky. Nie. Boli to tvrdé a drsné bozky, ktoré túžili viac, ktoré spôsobili ten výbuch vo vnútri a vaše telo sa išlo roztrhnúť. Roztrhnúť sa za ním.

❤❤❤
Túto kapitolu venujem všetkým čitateľom. Ani si neviete predstaviť akú mám obrovskú radosť, hlavne ak vidím to narastajúce veľké číslo. Naozaj Vám ďakujem z celého srdca.

Dokonca Vám môžem sľúbiť, že dneska bude ďalšia časť, len aby som opäť nenapínala, hah
❤❤❤