Bol premenlivý ako dážď. Svoj hnev v očiach nedokázal skryť. No i tak vo mme vzbudzoval niečo, čo ma nútilo byť v jeho blízkosti a stále sa pozerať na jeho tvár, ktorá nebola taká pokojná ako sa navonok tváril.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
B l a i c y
Cez prestávku som rýchlo vystrelil za Keilyn. Potreboval som ju po prvej hodine vidieť. Chcel som zbadať jej krásne karamelové oči, ktoré si ma podmanili zakaždým, keď sa na mňa láskavo pozerala. Znovu som dostal chuť sa jej dotknúť a nie len na dostupných miestach. Aj inde.
Kráčal som rýchlou chôdzou a tak míňal študentov, ktorí kráčali rovnakou cestou, len zabočili do jedálne. Ja nie.
Vedel som, že bude pri školských skrinkách. Jej rozvrh som si uložil do mobilu a tam sledoval jej hodiny, ktoré mala.
Vedel som, že na interiérovú tvorbu si berie svoj notebook, ktorý si zvykne ukladať do skrinky, aby ho nenosila po celý ten čas v batohu.
Zabočil som doľava a pozrel na jej skrinku. Aj po slepiačky by som sem trafil.
Zastal som hneď ako som uvidel Keilyn v krátkej voľnej sukni, ktorá nebola obyčajná. Boli na nej malé kvety, čo vzbudzovalo vo mne dojem lúka. Miesto trička malá priliehavé biele tielko.
Z batohu vyberala svoj notebook, ktorý starostlivo ukladala do skrinky. Všimol som si, že je dneska sama a tak som svižne vykročil k nej.
Zatvorila skrinku, ktorú si hneď zamkla.
„Ach, Blaicy." Vyľakane sa na mňa pozrela. Schmatla svoju tašku a dala sa do kroku. „Toto už viac nerob."
„Dnes si pekná." Prvýkrát som ju pochválil ignorujúc jej predošlú vetu.
Jej líca hneď nabrali ružovkastý odtieň, čo ladilo k jej sladkej sukni.
Ja som sa široko usmial. Tak veľmi sa mi páčilo ako sa hanbila. Vyzerala veľmi rozkošné a tak nevinné.
Mlčala.
Vedel som, že nad tým premýšľa. Jej pohľad bol zamyslení. Dokonca sa pozerala do jedného bodu akoby zamrzla. Jemne som sa dotkol jej ruky, a jej srdce sa rozbúšilo viacej ako doteraz.
Mykla pohľadom a spočívala na naše spojené ruky.
Dotkol som sa jej druhou rukou a prisunul ju k sebe bližšie.
„Melón." Nadýchol som sa jej typickej vôni, ktorú nosila dennodenne. A ja som sa jej nemohol nabažiť. Tak sladkastá chuť mi opantala moje zmyslí a ja som len premýšľal nad ňou. Na moju Keilyn.
„Blaicy, s-si akýsi i-iný." Vykoktala so seba stále sledujúc ma.
Ponoril som sa do jej krásnych karameliek a spomenul si, že čosi pre ňu mám.
Znovu som ju ignoroval a siahol do vrecka, kde som mal pre ňu schované dve krowky. Podal som jej ich do rúk.
„Krowky?" Pozerala na ne akoby ich prvýkrát v živote videla.
„Nemáš ich rada?" Jemne som zvraštil obočie. A vtedy som pochopil, že ju málo poznám.
„Mám, mám len..." Hneď vyhŕkla, ale znovu sa zasekla.
„Len?" Pobádal som ju, aby dokončila svoju vetu.
„Prečo práve krowky?" Pozerala sa na malé karamelové cukríky, na ktorých bola krava.
„Lebo je to karamel taký aké máš aj ty oči. A ten milujem." Uškrnul som sa. A dúfal som, že táto veta aspoň troška dávala zmysel, pretože som si ju nacvičoval, ako som bral krowky z domu.
Keilyn dvakrát zaklipkala očami.
Došli jej slová.
„Mala by si ísť na hodinu, Mortensová." Ozval som sa hneď ako som začul slabý zvonček, ktorý inokedy veľmi nahlas zvonil a inokedy ho zas nebolo takmer počuť.
Prikývla.
„Uvidíme sa v jedálni." Posledný krát som povedal ako som došiel do triedy, kde som si sadol k Reyovi, ktorý znudené pozeral do svojho telefónu a prstom si posúval novinky na online sieti. Instagram.
Letmo zdvihol pohľad, aby sa presvedčil, že som to ja ktosi k nemu sadol. A potom zúžil oči a ozval sa.: „Ty sa usmievaš?"
Odkašlal som si.
„Nie." Zvraštil som obočie a sám seba presviedčal, že o nič nešlo. Len Keilyn vidieť.
„No ako myslíš." Zamrmlal Rey.
„Blaicy, ty máš niečo s tou tretiačkou?" Ozval sa na mňa Joel, ktorý sedel priamo za mnou.
„S ktorou?" Vedel som, že naráža na Keilyn. Neušiel mi jeho pohľad, ako sa na ňu pozeral ako aj vtedy na chate. Len je príliš dobrý aby si ju schmatol pre seba ako ja.
„S tou ktorou si z chaty odchádzal."
„A načo ti to je?" Otrávené som sa opýtal. Nechcel som byť hneď majetnícky, ale ak nedá od nej ruky preč, budem musieť zaútočiť.
„Napadlo ma, že by som to s ňou mohol skúsiť." Zatváril sa akoby nad tým tuho premýšľal. „Je to kosť." Po chvíľke dodal.
To už som sa neudržal a chytil ho za tričko.
„Keilyn Mortensová s tebou nikam nepôjde." Chladnokrvne som sa ozval zo zaťatou sánkou. Joel na mňa prekvapene zaklipkal očami, že dá si poradiť. Vtedy som ho pustil.
„Snáď si to už pochopil. A nie len ty." Pozrel som na Derila, ktorý dusil v sebe smiech. Hneď ako som ho pichol pohľadom, tak smiech ho prešiel. Prikývol hlavou, že chápe.
To už som sa spokojne otočil dopredu. Rey sa to rozhodol nekomentovať. Ani som sa mu nečudoval. Bol to práve on, čo mi ukradol dievča.
Skôr ako došla učiteľka do triedy, ktorá meškala necelých pätnásť minút, som premýšľal nad Keilyn. A v hlave sa mi zrodil nápad, že ju znova niekam vezmem.
