Bol premenlivý ako dážď. Svoj hnev v očiach nedokázal skryť. No i tak vo mme vzbudzoval niečo, čo ma nútilo byť v jeho blízkosti a stále sa pozerať na jeho tvár, ktorá nebola taká pokojná ako sa navonok tváril.
❤❤❤ B l a i c y. J e n s e n. je v prvej priečke romance. A ja tomu nemôžem uveriť. Ani si neviete predstaviť aká som šťastná, že sa vyšplhal až tak hore. A to len vďaka Vám a vďaka Vašej podpory. Ďakujem Vám!!! ❤❤❤
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
B l a i c y
Pozeral som na stôl, kde Keilyn sedela pri svojej kamarátke Davi, ktorá mi prišla od začiatku nesympatická. Keilyn vyzerala byť spokojná. Ťahal som ju k nášmu stolu, ale nechcela Dokonca sa na mňa ani tak neusmievala ako to zvykla robiť a mňa to trochu ranilo.
Pri mne sa moji spolužiaci vo veľkom bavili. Počul som ako sa smiali, prekrikovali, len som ich nevnímal. Celý ten čas som JU prepaľoval očami a snažil sa v nej prečítať, čo by mi napovedalo, čo sa u nej deje. Mal som z toho naozaj zvláštny pocit.
,,Blaicy?" Volali ma kamaráti.
,,Je mimo." Ktosi druhý povedal.
,,Skús zalúskať na neho." Tretí hlas.
,,Neviem luskať."
,,Hej, Blaicy." Deril do mňa drgol.
To už som sa otočil na nich a sledoval ich tváre. Neušiel mi pohľad ako Lorraine sklesnuto sedela a vidličkou si miešala svoje rizoto.
,,Čo vám je?" Podráždene som zasyčal.
,,Nám?" Zasmial sa Rey, ktorý neskrýval široký úsmev. ,,Skôr ty si ten, čo jeden deň sa tváriš akoby si na niečom fičal a teraz akoby si bol..."
,,Na tvojom mieste by som sa nesmial." Podpichol ho Joel, ktorý mu skočil do reči.
Lorraine zdvihla hlavu hore a drgla do svojho brata, ktorý sa uškrnul.
,,Prečo?" Nechápavo sa ozval Rey. Pohľad striedal na Lorri a na jej brata Joela.
Tiež som nebol v obraze.
Ale podľa Lorrinej tváre som usúdil, že musela čosi vyviesť, keď sa tvárila tak kyslo. Dokonca mala aj bledu tvár. Očami skenovala Reya a ústa mala jemne pootvorené.
,,Nebodaj si inému roztiahla nohy." Podrípol som do nej. A pritom som si neuvedomoval, že to naozaj vážne zoberie.
Slzy sa jej tlačili von. Sklopila zrak. Odhodila vidličku do taniera, stala od stola a rozutekala sa preč.
,,Ty si taký debil!" Štekol po mne Rey, ktorý sa hneď rozutekal za Lorri.
,,Čo je jej?" Otočil som sa na Joela, ktorý by mal svoju sestru poznať najlepšie.
Ten len mykol plecami a ticho sa ozval. ,,Nedostala to, tak vyvádza."
,,Lorri je tehotná?" Čudoval sa Deril, ktorý mal obrovské oči, akoby tomu nemohol veriť.
,,Ej de." Mykol tvárou Joel, ktorý si nechcel priznať vážnosť situácie.
,,Rey o tom vie?" Pýtal som sa ďalej.
,,Už asi hej." Pozrel tým smerom kam utekali.
***
Cez malú prestávku som našiel Keilyn ako stála pri svojej školskej skrinky. Tvárila sa neutrálne, tak ako vlastne celý deň.
Jemne som sa dotkol jej prameňu vlasov, čo ju vydesilo. Odskočila odo mňa o pár krokov ďalej a zasyčala ako had. ,,Toto nerob."
,,Je to kvôli včerajšku?" Opýtal som sa jej na to priamo.
,,Možno." Zatvorila si skrinku, ktorú následne zamkla. Batoh si prehodila cez plecia a založila si ruky na svojej hrudi.
Potom sa však otočila na odchod, ale ja som ju chytil za lakeť a pritiahol k sebe. Buchotom pristála na moju hruď, kde sa jej dych zasekol. Nahlas preglgla uvedomujúc si, že ju tak ľahko nepustím. Nie, keď ju mám ja.
Znovu som si ju obzrel a jemne sa ušknul. Na sebe mala kremovú sukňu, ktorá jej bola až po kolená.
,,Čo som ti včera povedal o tých sukniach?" Zahryzol som si do spodnej pery a hltal ju pohľadom.
Keilyn naskočil rumenec, ktorý bol v sýto červenej farbe.
Rovnako ako ja aj ona bola myšlienkami včerajšku ako som sa jej rukami dotýkal každučkej časti jej tela, bozkávali, hltal a bol v nej.
,,Naozaj si nemôžem pomôcť." Oblízol som si spodnú peru a prisal na jej pery. Poddala sa hneď ako som jazykom vnikol dnu. Bozkával som ju dravo a dychtivo. Do bozku som jej dával svoje pocity, dával vedieť, čo pre mňa znamená.
Kvôli kyslíku sme sa od seba odtiahli a ja som mohol zbadať v jej karamelkach dve krásne iskry, čo môj hlboký bozk spôsobil.
,,Dnes spoznám Christie. A tak trocha som z toho nervózna. A ešte väčšmi, keď otec vie o tebe." Teraz to bola ona čo si hrýzla spodnú peru. Oči jej spadli na moje botasky, hneď ako ma spomenula. Nervózne preskakovala z jednej nohy na druhú a ja už som jej náladu chápal.
,,Ty si mu o mne povedala?" Vyzvedal som. Bol som naozaj prekvapení.
,,Nie." Zdvihla hore pohľad. "Otec ma prekukol. Vraj mám ten úsmev, čo mala aj mama. Ten taký..."
,,Viem." Prikývol som. Prstom som sa natiahol po jej pere, ktorú som jemne obkresloval. Hlavu som k nej naklonil a vlepil jej malý bozk.
,,A ja... j-ja neviem, čo mu povedať, pretože..."
,,Keilyn, čo na tom nechápes, že si moja?" Jemne som sa na ňu usmial.
Zaklipkala očami.
,,Si len moja, Keilyn. Včera čo som ti povedal, som všetko myslel vážne. Ak sa čo i len niekto na teba pozrie, už má zmaľovaný ksicht, pretože si moja. Moja Keilyn."
