Blaicy Jensen

23.

„Nemám." Potriasla som hlavou a jemne sa usmiala.

„Neverím. Určite máš, len to nám nechceš povedať. Že Lorri?"

Lorri sa chytila za čelo a potriasla neveriacky hlavou.

„Určite máš." Prikyvovala hlavou a ja som pocítila úzkosť.

Že by nás včera s Blaicym videla? Nie, nie. To je vylúčené.

„Kassidy, radšej nerýp tam, kde sa nedá. Pretože nemá." Ozvala sa Lorraine, ktorá sa ma už po druhý krát zastala. A ja som bola len vďačná, že som sa vyhla ďalším otázkam jej kamarátky, čo sa ma nimi snažila bombardovať.

„Nuž, dobre." Mykla plecami a už sa zdvihla zo stola. „Pôjdem pozrieť na chalanov, či to zvládajú."

V kuchyni sme zostali len my dve.

Lorraine si znovu prisadla, hneď ako svoj zadok odlepila od kuchynskej linky, kde sa opierala. Ruky si zložila na stôl a zapozerala sa mi do očí.

„Kassidy neber vážne. Ona je raz taká." Ozvala sa. No hneď pokračovala ďalej. „Videli sme ťa ako si tancovala najprv s mojím bratom a neskôr s Blaicym. Preto tak rýpe. Chce vedieť, či niekoho má. Pretože jej sa páči. A nie len jej." To už pretočila očami.

Takže konkurencia, pomyslela som si.

„Aha." V duchu som prosila, nech nás nevideli ako ma vzal na rukách hore až do izby, odkiaľ som vyšla až ráno.

„Dokonca sme videli ako ťa niekam bral." Pokračovala ďalej.

Tak predsa.

Jemne som si zahryzla do spodnej pery a previnilo sa na svoju kamarátku pozrela. Videli to. A ja som sa cítila ako malé dieťa, čo rozbilo vzácnu vázu.

„Naozaj si na neho dávaj pozor. Vie byť sladký ako cukrík. To každý na začiatku ale ver mi. Je to len klam ako niekoho mať, nie ľúbiť. A Keilyn, sú to dve rôzne slová, ktoré neznamenajú to isté." Jemne sa na mňa pousmiala, len aby som sa usmiala aj ja. Ale nešlo to.

„Vieš ako najlepšie spoznať chlapa?"

Potriasla som hlavou. Naozaj som netušila. Nemala som odkiaľ. Nemala som staršiu sestru, s ktorou by som sa o týchto veciach bavila. A ani mamu som nemala, ktorej by som sa zdôverila o chalanovi, ktorý sa mi páči. A začali by sme sa baviť a ona by mi len dala svoje rady a skúsenosti, aby som predišla smútku. Nikoho takého som nemala.

„Byť s ním vtedy, keď sa hnevá. Vidieť ho pritom a zažiť jeho zlosť. A vtedy uvidíš, či sa vie ovládať alebo nie. Pretože ak toto neuvidíš, nikdy nezistíš jeho pravú tvár." Vážnou tvárou to povedala tlmeným hlasom, akoby to nemal nik iní počuť, len ja.

A ja som len prikývla.

***

„Podaj mi ten tanier!" Ozval sa nejaký chalan, ktorý stál hneď pri grile a griloval klobásky a kuracie mäso.

Vôňa ktorá sa šírila po celom dvore krásne rozvoniavala a ja už som mala slinky na jazyku. Každý už bol hladný a čakal, kto sa prvý ujme jedla. Lahodným jazýčkom som prezerala chutné biele mäsko, ktoré sa krásne grilovalo. Jeho vôňa bola neodolateľná a ja už som len striehla na chlapcov pohyb.

Taniere zaradom mu takmer všetci podávali a chlapec jednotlivo nakladal na tanier. Dokonca aj ja som pri ňom stála s malým úškrnom, že už sa neviem nabažiť tejto vône.

Nabral mi na tanier jedno mäso a ja som poďakovala a konečne si sadla za drevený stôl, ktorý bol na záhrade. Pri mne sedela Lorraine, ktorá si dávala na tanier kečup. Miesto mäsa mala klobásu.

Kečup položila na stôl a ja som si ho tak mohla vziať.

Pozerala som na to mäso a hovorila si ako ho budem jesť. To si však niekto všimol a nahlas sa ozval.

„Nejedla si ešte rukami?" Ozvalo sa dievča, ktoré sedelo naproti mne. Jej meno som naozaj nevedela. Vlasy mala krátke a sfarbené do ružová. Na tvári mala blbý uškrň.

„Dayana, daj pokoj." Drzo sa ma zastala Lorraine. Až som sa cítila hlúpo, lebo to vyzeralo, že nemám jazyk.

„J-ja nie som zvyknutá tak j-jesť." Zakoktala som, hneď ako ma jej svetlé oči skenovali.

Dayana sa ešte viac uškrnula a pozrela na môj tanier. „To vidím."

„Mám tu nôž, ak chceš?" Ozval sa Joel, ktorý sedel hneď vedľa Dayany.

„Netreba. Z-zvládnem to aj..." Ani som nedopovedala a už vzala do rúk mäso, ktoré sa mi medzi vankúšikmi prstov šmýkalo. A ja som si v duchu rozprávala, mala som vziať ten nôž. No na druhej strane som sa nechcela ukázať ako rozmaznaná slečinka.

„Blaicy, dáš si?" Ozval sa chalan, ktorý nám ugriloval mäso a klobásky.

Vtedy som zdvihla rýchle svoj pohľad k smeru odkiaľ sa ozval jeho hlas a uvidela ho. Blaicy stál neďaleko pri nás a ja som tak mala výhľad na jeho krásnu tvár, ktorá bola chladná ako obvyklé. Očami skenoval chalana pri grile a potom na stôl kde sme sedeli, až zostal očami visieť na mňa a ja som hlasno preglgla. Dokonca som ignorovala aj to, že mi kečup stekal po prstoch.

Uvedomila som si to, až keď zdvihol oba kútiky a tak som sa pozrela na svoju ruku. Kečup som mala všade. Nielen na prstoch ale aj na bordových šatách, ktoré som mala aj včera.

„Bože." Ozvala som sa a pohotovo vstala od stola. Nedojedene mäso som položila na stôl a utekala do chatky. Snažila som sa ignorovať posmešné tváre ako si všimli môj červený kečup na šatách, čo u mnohých vzbudilo dojem menštruácia.

Zatvorila som sa do kúpeľne, kde som sa postavila hneď vedľa umývadla a začala si umývať miesto na šatách, kde som mala kečup.

„Zobleč sa." Chladne mi prikázal Blaicy, ktorý za mnou došiel.

Ja som sa k nemu otočila a vystrašeným pohľadom ho sledovala. Už som nebola taká uvoľnená ako včera, keď som mala v sebe alkohol a preto som po jeho slovách znervóznela.

❤❤❤
Venujem kkaji_, ylliL_, saska1047, Ayhla_, jan_a007, NikolaNikiS, viikkinkka, ne_tre_ba, citatelka77, timiskika, popo_fricova, Dadalili3, MiukaBalkov, lianka332, triot_, Nika153, KiaASid za vaše krásne komentáre a názory na tento príbeh. Dokonca by som chcela, aby ste ma aj upozornili na niečo, čo Vám nebude jasné, alebo čo mám zmeniť. Pokojne môže byť aj kritika.

Vaša autorka AURIKA