DUST [SK]

40. Kapitola - Koniec mapy

Z pohľadu Melany

„Napravo od teba Ben!" zakričala som akčným hlasom.

Trvalo pár sekúnd pokiaľ Ben zaregistroval malý pohyb a následne sa hodil s celým telom na zem. Jeho kolosálna päsť sa stretla s tvrdým povrchom o pár chvíľ neskôr, kvôli opakovanému neúspechu.

Pohľadom som automaticky pátrala po našom ďalšom cieli, ktorý sa tento raz nachádzal bližšie k Donovi.

„Don! Pred tebou!" kričala som ďalej, plná adrenalínu. Dokonca som si aj samovoľne poskočila na mieste, zatiaľ čo môj manžel potvrdzoval zákony gravitácie bez rozmyslu. Avšak malú Miompy Biby aj tak nechytil.

„Ľavé rameno Don!" S mierne prižmúrenými očami som sledovala dôvod nášho minimálne trojhodinového rozptýlenia. Naše pokusy chytiť toto malé zvieratko sa stávali absolútne neúspešnými.

„Ben!"

Hľadela som sa na mini uprchlíka a zároveň aj svojho manžela, ktorému dochádzali nervy. Bolo naozaj na nezaplatenie sledovať dvoch mocných mužov hádzať sa bezhlavo na zem pri každej mojej inštrukcií. Ja, stojac na vyvýšenom mieste, som bola ich očami, pátrajúc po čo i len najmenšom pohybe.

Miompy Biby bolo na našom zozname vecí, ktoré sme potrebovali získať. Problém bol, že toto zvieratko by sme dokázali zavrieť do malého boxu o veľkosti piatych štvorcových centimetrov. Jeho telo bolo slabo hnedej farby, čiže takmer dokonalo splývalo s okolím. Tenučké, no malé nohy mu slúžili na rýchle presúvanie sa z miesta na miesto, a to vo forme veľkých skokov. Ani jedna z týchto vlastností nám situáciu rozhodne neuľahčovala. Bolo to snáď ťažšie, než chytiť dospelého Bronra...

„Kde?!" ozval sa Ben zúfalo, no žiaľ som malé stvorenie stratila z dohľadu. „Melany!"

„Sú prirýchle!" obraňovala som sa, ale tomu úsmevu som zabrániť nedokázala. Obaja boli pokrytí špinou a ich výrazy boli viac než beznádejné.

„Napravo! Naľavo!" hlasno som zakričala a nadšene ukazovala na miesto, ktoré okupovala nie jedna, ale rovno dve malé potvory! Avšak, už som mohla len bezmocne sledovať dve kolidujúce telá, po čom sa vzduchom rozniesol môj hlasný smiech.

Z pohľadu Isaaca

Ganye na sand – rastlina, ktorá nám na tvárach bez pochýb pridala niekoľko vrások kvôli jej nedostupnosti. Kto by si bol pomyslel, že vďaka pár dobrým radám ju budeme schopní nájsť do dvoch hodín... Pri jej hľadaní sme stratili rovno niekoľko dní, čo rozhodne nebolo nič dobré. Našťastie, rady od určitej mladej ženy, sa ukázali nápomocné, vďaka čomu sme sa mohli presunúť k ďalšiemu bodu.

Fluid Diul bola rastlina, ktorej korienky priam požierali všetok okolitý jed. Dostať sa k tejto kvetine nebolo najľahšie, no v porovnaní s predchádzajúcou, to bola prechádzka v ružovej záhrade. Preto sme sa ani nenazdali a už sme mierili na nasledujúcu zastávku v podobe malého, prirýchleho zvieraťa. Znova vďaka Katie som vedel, že sme od neho potrebovali len krv, čo ale nebola zrovna najjednoduchšia úloha...

Aj keď Bronri nemali radi nikoho -pravdepodobne ani sami seba- aj tak žili z nejakého nepochopiteľného dôvodu vo svorkách. Nebolo nič nezvyčajné, ak sa medzi nimi odohrávali krvavé súboje, ktoré končili smrťou. Avšak s rovnakou vášňou sa vedeli spojiť a bojovať proti ich narušiteľovi, čo predstavoval náš najväčší problém. Zabiť jedného, dvoch, troch Bronrov? Žiadny problém. Celé stádo, ktoré sa bez problémov skladalo aj z tridsiatich jedincov? Definícia slova problém, nepokrývala celý význam tohto čísla a s ním spojené následky v tejto situácií... Nebola šanca, aby sme ich všetkých zabili, a preto bolo potrebné vymyslieť plán B.