How to love /SK/ ✅

-58-

,,...A čo myslíš, že bude potom ? Budeme žiť šťastne až do smrti ?" ,,Čože ? Nie, le...." ,,Tak vidíš. Sám si to povedal."

Oh Sean ty si taký kokot. Celý čas tu sám sebe vylievaš srdce a nakoniec jej povieš toto. Že žiadne spolu nikdy nebude, veď sám tomu neveríš tak prečo to tvrdíš jej ?!

Už som strácal odvahu sa na ňu čo len pozrieť. Zdalo sa mi, že som ju počul smokliť. Ona plače ? Nie, nie, nie, nie, ona nesmie plakať.

,,Prepáč Lynn ja som to tak nemyslel..." ,,Sean ak som na niečo v živote alergická tak sú to slová partia, sľubujem a prepáč." Až teraz sa otočila, a jej oči boli červené nie od únavy, ale od toho ako sa jej na lícach leskli dva pramienky.

Na slovo partia to chápem. Ale čo tie zvyšné 2 ? ,,Prečo práve sľubujem a prepáč ?" Troma krokmi som sa dostal k nej. Už som od nej nevedel byť tak ďaleko.

,,Pretože..." už sa postavila aj ona. ,,Celý život sa mi ľudia ospravedlňovali za sľuby, ktoré nedodržali a ja mám toho už pokrk rozumieš ? Mám toho dosť !"

Konečne aspoň nejaký náznak citov, hoci negatívnych. Doteraz kvôli mne plakalo už mnoho dievčat, no Lynn je prvá, ktorej slzy sa ma naozaj dotkli. Neviem prečo, nedokážem to odôvodniť, no je to tak.

,,Lynn ale ja naozaj ľutujem to, čo som urobil, nevidíš to ? Mne na tebe naozaj záleží a ty sa tváriš ako keby ti to bolo jedno !"

Nepozrela sa mi do očí. Znova sa otočila k oknu so založenými rukami. V odraze skla som videl jej zamyslený výraz, zvažovala moje slová a pritom si hrýzla záder na prste.

,,Lynn prečo mi neveríš ?" Pokračoval som. ,,O čo ti ide ? Prečo mi nechceš veriť, že ma to naozaj mrzí ?"

,,Ja....ja neviem." Zašepkala s povzdychom. Tak teraz ma dožrala. Žiadne neviem, buď áno alebo nie !

,,Lynn ak ty si alergická na tie tri slová tak ja som alergický na slovo neviem, jasné ?!" Už som ani nevedel, čo robím. Zrejme som ju desil, no ona musí vedieť, čo vo mne je.

,,Ľudia vždy vedia čo chcú alebo nechcú, iba si to nepriznajú tak prosím nebuď ako ostatní !" Otočila sa na mňa s kamennou tvárou a pohľadom zabodnutým do zeme.

,,Lynn pozri sa na mňa." Mykla hlavou. ,,Pozri sa mi do očí" ukazovákom som nadvihol jej bradu a držal si jej očný kontakt.

Panebože tá má ale nádherné pery. Tak plné a okrúhle, strašne som túžil zistiť, aké sú na dotyk. No teraz nebola vhodná chvíľa. Až neskôr.

,,Povedz, že mi neveríš, že to ľutujem. Radšej hovor pravdu teraz ako keď bude neskoro."

Trhla hlavou a ustúpila. ,,Sean ja sa bojím jasné ?" Chytila sa za hlavu. ,,Chcem ti veriť že ťa to mrzí ale pochop, ja...to proste...akonáhle to povieš nahlas, že ťa to mrzí, mám pocit že klameš a že tomu nemôžem veriť, lebo sa zase okašlem !"

Nastala chvíľa mŕtveho ticha. Doteraz som ju počúval s očami dokorán. Musel som vyzerať komicky, no jej slová boli ako studená sprcha pravdivosti. Ale vďaka tomu som si uvedomil, aký je človek. Bolo to nad slnko jasné.

,,Lynn poď sem." Chytil som ju za ruku a pritiahol si ju k sebe. No ona sa mi vytrhla. ,,Sean nie." ,,No tak prestaň." Chytil som ju znova a pomaly objal okolo ramien. Už sa o nič nepokúsila, iba si o mňa oprela hlavu.

To dievča bolo tak strašne nešťastné. Úplne som cítil, ako jej malé srdiečko kričí o pomoc a ako veľmi túži po láske, hoci ešte nevie, čo to láska je.