How to love /SK/ ✅

-54-

Na druhý deň ráno sme sa znova hrali na šťastnú rodinku. Svoje opuchnuté oči a červenú tvár som odôvodnila ľahkým prechladnutím, čo otcovi aj Daniele stačilo, a viac sa tomu nevenovali.

Sedela som v kuchyni za stolom. Popíjala mätový čaj a rozprávala im o včerajšom vystúpení. Samozrejme, všetko od prvého bozku, večere a...toho incidentu som vynechala.

Otec sa mi s profesionálnou ľútosťou v hlase ospravedlňoval, že tam nebol. V tej chvíli som svoje pocity dokázala vyjadriť jedným slovom, sklamanie.

Áno, nepovedala som vyslovene, že chcem, aby tam bol, no hovorila som o tom tak často, že mohol obetovať pár hodín v práci a aspoň sa tam ukázať. No očividne som sa mýlila, a vlastne ma to ani neprekvapuje.

Vonku zúrila snehová víchrica. Veľké snehové chumáče narážali do okna nad mojou posteľou, v ktorej som strávila celý deň. Pozeraním filmov, seriálov, po sto rokoch som sa vrátila ku knihe Macbeth-Jo Nesbø, ktorá už takmer pol roka opustene ležala vedľa mojej postele.

Písala som si s Kylie aj Carsonom. Najprv mali entuziazmu na rozdávanie a veľké odhodlanie presvedčiť ma, nech idem von, no upozornila som ich na to, čo je vonku, a ich plány sa rýchlo zmenili.

Carson chcel riešiť to, kam som to včera bežala. Zovrelo mi srdce keď som si spomenula, čo som včera prežila.

Nechcem o tom hovoriť. Bolo jediné, čo som mu na to napísala. Snažil sa to zo mňa dostať, tvrdil, že som teraz jeho dievča a že sa mu mám zdôveriť, no mňa takéto otrepané frázy iba pripravujú o nervy.

Ovládla som sa, a vysvetlila som mu s kľudom angličana, že teraz nemám náladu a jednoducho sa o tom nechcem rozprávať. Našťastie pochopil.

No a keď som si poobede prezerala fotky zo včerajška, bolo pre mňa bolestivé pozerať sa na všetky, na ktorých bol Sean. Chcela som ich vymazať, no uvedomila som si, že sú hlavne spomienkou na to krásne a nie pripomienkou toho trápenia. Takže to ich zachránilo.

***

V pondelok som mala čo robiť, aby som sa ako tak suchá dostala do školy. Ten sneh teda dáva Seattlu zabrať. Našťastie už len tento týždeň a máme vianočné prázdniny.

Čo sa týka predmetov, v škole sa strhlo hotové peklo. Zo všetkých strán sa na nás valili písomky a skúšania, pretože väčšina profesorov si zmyslela, že nám známky uzavrú už teraz.

Ja som s tými svojimi spokojná, v podstate som do škoky chodila len preto, lebo som musela.

A čo ja a Sean ? Nuž, vyhýbala som sa mu. Kilometrovými oblúkmi. Kylie ani Carson netušili, o čo mi ide. Celý týždeň som sa úspešne tvárila, že neexistuje.

A on robil to isté. Tam, kde bol on, som nebola ja, tam kde som bola ja, nebol on. Kylie a Carson to videli, a pýtali sa ma, čo sa deje, no nepovedala som im to.

My dvaja sme si jednoducho ďalej žili svoje životy, akoby sme sa vôbec nepoznali. 

Napriek tomu som ho často sledovala na instagrame. Začal tráviť čas s nejakou babou so Súkromnej Seattlskej, pod menom
@ _sophia__grey_. Rozklikla som si jej profil, vyzerala veľmi pekne, hoci mala v pohľade niečo tvrdé.

Raz sa s ňou odfotil na story a dal popisok
-po sto rokoch ❤💕-. V tom momente som bola s Carsonom, tak som sa iba pousmiala, hoci som behom sekundy vytvorila celý zoznam nadávok na jej osobu.

No v hĺbke som cítila, že to takto nemôže pokračovať donekonečna. Kto za to vlastne môže, že je medzi nami to, čo je, nech je to čokoľvek ?

Veď nie je môj....frajer, priateľ,...tie slová sa mi priečili ako v mysli tak aj na jazyku. A vôbec...prečo tak intenzívne rozmýšľam nad niekým, kto mi spôsobil taku bolesť ? Kto mi tak ublížil ?

Mám Carsona, chová sa ku mne tak ako nikto predtým, tak prečo si zamestnávam myseľ niekým, kto by mi za to nemal stáť ?

***

Prešli Vianoce, Silvester, Nový rok, Traja králi. Sviatky som prežila v kruhu rodiny a kamarátov. Veľa voľného času som trávila s Carsonom, no myšlienkami som stále blúdila k Seanovi.

Neozval sa. Za celý ten čas. Ani jedno Veselé Vianoce či Šťastný Nový rok Lynn. Neustále som kontrolovala mobil s malou dušičkou, že tam uvidím správu od neho. A keď tam nebola, povedala som si, že je dobre, že mi nepíše.

Úprimne, ani som nevedela, ako by som reagovala, keby sa ozval. Najskôr by som mu odsekla niečo hnusné, čo by som ľutovala, keby sme sa prestali baviť úplne.

***

Po sviatkoch sme sa vrátili do školy. Život plynul ďalej ako rieka. Až dovtedy, kým jedného dňa, v piatok 13. januára, rieka nenarazila na kaskády, a vzápätí na vodopád.