-8-

1.5K 91 0
                                    

Jeho dom z bol zvnútra oveľa menší, ako sa zdal zvonka. Hneď ako sme vošli dnu, privítali nás dve malé zvedavé dievčatá.

Rozbehli sa k nemu a nedali mu pokoj, až kým ich nezahriakol a staršej z nich povedal, nech donesie lekárničku. Poslúchla a odbehla niekam do útrob domu. Usadil ma na ich skromnom gauči a išiel si vyzliecť svoju bundu.

Keď pribehlo to dievčatko aj s lekárničkou, poslal ju upratať si izbu a ona znova zmizla. On si kľakol ku mne a z malej taštičky vybral dezinfekciu, čistú utierku a náplaste.

Keď mi tú vec nastriekal na koleno a začal čistiť, zatínala som zuby, ako som mohla. Nepovedal nič, iba sa sústredil na svoju prácu. Ani sa na mňa nepozrel, takže som nemohla vidieť ako sa tvári.

V hlave som mala toľko otázok, no nemohla som položiť ani jednu. Akoby som ho nechcela rušiť, alebo som jednoducho vedela, že sa to nehodí.

Keď sklonil hlavu, jeho tetovanie na krku som videla v plnej kráse. Bol to akýsi symbol, ktorý pripomínal pentagram, no bol pozmenený. Hviezda bola  vytvorená z ostnatých úponkov ruží a kvet sa otváral na jednom z jej vrcholov.

Najprv ma to mierne zarazilo. V hlave som si hovorila čo za fanatyka si dá vytetovať pentagram ?

No potom som zbadala tú ružu a moje rozhorčenie sa stratilo. Chcela som si ho prezrieť bližšie, no v tom ma vytrhol z tranzu otázkou, či to zvládam. Pohotovo som zahmkala na súhlas a ďalej som sa mu už nevenovala.

Na záver mi koleno prekryl sterilným štvorčekom a obviazal tenkým obväzom. Všetky veci odložil naspäť a ani sa na mňa nepozrel.

,,Vezmem ťa domov alebo to zvládneš sama ?" Jeho hlas ma vytrhol zo zamyslenia.

,,Ahm, nie to už zvládnem." Pomaly som sa postavila a zistila som, že môžem kráčať normálne, hoci s nepatrným krívaním.

,,Okej, tak ahoj." ,,Čau." Jednoducho sme sa odzdravili a ja som odišla domov.

Stále som bola trochu prekvapená z toho, čo sa stalo. Najprv sa na mne rehotal a potom mi pomohol. Ale nechápem tieto jeho zmeny výrazov.

A o tom, ako sa na mňa pozerá v škole už ani nehovorím. Na ten chladný agresívny pohľad, ktorým sa na mňa díva v škole som vôbec nemyslela. A vyzeral, že aj on na to zabudol.

A odvtedy som sa naňho nedokázala pozerať inak ako na chalana, ktorý bol jednoducho v správny čas na správnom mieste.

How to love /SK/ ✅Where stories live. Discover now