How to love /SK/ ✅

-42-

Dnes som ani nepotrebovala budík. Spontánne som vstala už s východom slnka, ktoré mi svietilo na tvár pomedzi žalúzie.

Dnes je môj deň D. Otváranie Westlaku. Naše vystúpenie. Koncert Eda Sheerana. A hlavne, žiadna škola.

Celý deň budem so svojimi kamarátmi pri niečom, čo nás baví. O tom som snívala už od piatej triedy.

Odkedy som zvesila nohy z postele mi od radosti lietali v bruchu motýle.

Okamžite som si cez mobil zapla AVICII-ho (pray for him 🙏💔) Without you a kým hrala, mykala som sa do rytmu a po celej izbe.

Nakoniec som skončila taká zadýchaná, že som si musela ísť dať sprchu a umyť si vlasy, aby som sa schladila.

S uterákom omotaným okolo tela som predstúpila pred skriňu a hľadala niečo, v čom sa mi bude dobre tancovať na generálke.

Prezliekať sa do cvičebného údajne nemusím, iba si vyskúšame priestor a svetlá.

Obliekla som si svoje štandartné čierne džíny, a navrch som si dala biele Calvin Klein tričko, ktoré som si napoly zakasala.

Pred zrkadlom som sa takmer pichla špirálou do oka, keďže som popri tom tancovala na Sick boy od The Chainsmokers a spievala pri tom ako o dušu.

Fakt, dnes som mala pocit, že prídem o všetku energiu, kým tam vôbec prídem.

Keď sa mi podarilo dokončiť seba, všetky potrebné veci som si začala baliť do športovej tašky.

,,Šaty, topánky, makeup, kefa, lak, sponky, tenisky..." Nahlas som si hovorila, aby som na nič nezabudla a pritom to všetko odratávala na prstoch.

,,Asi všetko." Uistila som sa, tašku som zazipsovala a šaty som zavesila zvonka na skriňu.

Zbehla som dole urobiť si raňajky. Kým som jedla smažené vajíčka a slaninu, prepínala som programy na telke, či nejde niečo zaujímavé.

Nakoniec som na HBO našla Pirátov z karibiku 2, ktorí sú moji najobľúbenejší, tak som ich pozerala, pokým už nebolo neskoro, a ja som musela ísť.

O pol desiatej som už mala byť tam. Výnimočne mi bus išiel v dobrom čase, takže som načas nastúpila u nás na zastávke a aj vystúpila priamo pred nákupákom.

,,Carson ? Už si dnu ?" Snažila som sa prehlušiť dvojprúdovku rovno za mojím chrbtom. Z toho, ako som celou cestou sem niesla tie šaty na vešiaku chránené obalom, ma už celkom bolela ruka.

,,No, prečo ?" ,,Mám ísť tým hlavným vchodom ?" Zdvihla som hlavu a zapozerala sa na impoznatnú sklo-betónovú stavbu. Musím uznať, dobre to postavili.

,,Nie, musíš bočným. Teraz si pred ním ?" ,,No pred hlavným." Choď doprava a tam sú také menšie otočné dvere." ,,Okej díki." Vybrala som sa, kadiaľ mi kázal. Došla som k tým dverám, ktorými dnu prúdilo oveľa menej ľudí ako hlavným.

,,No už som dnu. Mám ísť rovno ?" Rozhliadala som sa po tom, pri akých obchodoch som sa ocitla a pohľadom kĺzala po ich výkladoch.

,,Hej musíš prísť na to priestranstvo v strede, stavajú tu pódium som tu aj ja." ,,Okej tak sa vidíme." ,,Ahoj !" ,,Ahoj."
Zrušila som ho a znova sa rozhliadla.

Išla som tam, kam ostatní, až som sa dostala k veľkému čiernemu pódiu, ktoré stálo uprostred toho ,,nádvoria."

Zdvihla som hlavu. Nad nami sa týčila veľká sklenená kupola, z ktorej na dlhých oceľových lanách viseli modro osvietené snehové vločky.