How to love /SK/ ✅

-55-

,,Hej Lynn, vnímaš ma ?" Strhla som sa a zistila, že Carson na mňa už minimálne pol minúty pozerá a snaží sa ma prebrať.

,,Prepáč, čo si hovoril ?" Do líc sa mi nahrnula krv. Aby nevidel, ako mi hanba sfarbila tvár, sklonila som hlavu.

,,Bože Lynn na čo myslíš ?" Zúfalo pokrútil hlavou. Keby si len vedel. Nie, a ani vedieť nebude. ,,Ah no nič, poď skúsime si poslednýkrát zdvíhačku a ideme domov."

Napriek tomu, že už bolo neskoro a na tomto parkete sme už obaja vydali dosť, pohyboval sa s energiou, ktorú neviem odkiaľ bral. Podal mi ruku a vytiahol ma na nohy, na ktorých som ledva stála.

V No limits stále nacvičujeme náš záverečný tanec, hoci nechápem prečo. V podstate sme sme ho odtancovali pred dvoma týždňami vo Westlaku.

Pravda, dve treniny tanca sme improvizovali, ale dopadlo to dobre, priam skvelo, tak nechápem, čo je na tom treba prerábať.

,,Ach no dobre." Či som chcela, či nie, s viditeľnou nechuťou som sa premiestnila na druhý koniec sály. Carson sa postavil do prípravnej a pohybom zápästí mi naznačil, že môžem.

Rozbehla som sa a padla mu do náručia. Z celej sily som sa odrazila od zeme a vyšvihla sa do vzduchu.

Cítila som jeho pevné prsty na mojich bokoch, dlane zvierajúce môj pás, chudé prsty, putujúce po pokožke...

čoraz vyššie, dotýkajú sa ma proti mojej vôli...chytá ma panika...! Nie Sean nerob to...nie !

Moje telo sa s výkrikom rútilo k zemi. Náraz môjho chrbta o tvrdú podlahu nedokázal zabrzdiť ani Carson. Vyrazilo mi to dych a to tak silno, že som pred očami niekoľko minút videla iba plávajúcu machuľu.

,,Kristepane Lynn, Lynn ! Žiješ ?!" Trvalo mi hodnú chvíľu, kým sa mi jeho hlas vyjasnil.

,,Čo...čo ? Hej, žijem. Asi." Adrenalín otupujúci nervy pomaly vyprchával a ja som začínala cítiť bolesť.

,,Si v pohode ? Vládzeš dýchať ?" ,,Vládzem, len mi pomôž." S jeho pomocou som sa posadila a hlavu si zložila do dlaní. Bola som vyčerpaná. Psychicky aj fyzicky a po tomto páde som to cítila viac než kedykoľvek predtým.

,,Cars ja mám dosť. Vážne už nevládzem, chcem ísť domov." Ozvala som sa potichu, keď sa mi dýchanie vrátilo do normálneho rytmu.

,,Dobre ideme domov. Vstaneš ?" Ani nečakal na odpoveď a chytil ma za ramená. Poslúžil mi ako opora, keď som sa postavila na roztrasené nohy.

Niekoľkokrát som sa zhlboka nadýchla, aby som svalom dodala istotu. Keď som bola konečne odhodlaná sa pohnúť, Carson prehovoril.

,,Lynn, čo sa deje ?" Chrbát ruky som so nervózne priložila na ústa. Tejto otázky som sa bála ako čert svätenej vody. Chcela som odísť, no keďže ma stále držal za druhú dlaň, myklo ma a zastala som.

,,Niečo ťa trápi a mňa mrzí, že mi to nechceš povedať." Jemným potiahnutím za ruku si ma pritiahol bližšie. Pohladkal mi líce a pobozkal ma.

Pery sa nám spolu hrali, no ja som nič necítila. Jedine vzrušenie, keď sme sa dotýkali na tak citlivom mieste, ako sú pery.

No potom ma pohladil na bokoch, a ja som reagovala inštinktívne. Než som si to stihla rozmyslieť, odtrhla som naše pery a odstrčila ho od seba.

Bol šokovaný. A ja tiež. Toto som urobiť nechcela, a už vôbec nie ho zraniť. No nechcem, aby sa ma tam dotýkal. Aby sa ma nikto a nikde nedotýkal, nie kým sa týchto desivých spomienok nezbavím.