How to love /SK/ ✅

-9-

V pondelok som po škole chodila ako mátoha. Cez víkend som spala dokopy tri hodiny a netuším prečo. Jednoducho sa mi vôbec nedalo zaspať a keď už, zobudila som sa skoro ráno.

Zaspávala som na lavici. Keby ma Kylie každú chvíľu neoslovovala, už dávno by som tvrdo spala.

Ledva som počula zvonenie posledného zvončeka. Na dnes som mala akurát dosť. Zbalila som si veci a padala domov.

No hneď ako som vstúpila na nádvorie, hádajte, koho som nestretla ! Sedel na nízkom múriku a pozeral do svojho mobilu. Rozmýšľala som, či sa mi podarí prejsť nepozorovane okolo , hoci náhod týkajúcich sa jeho osoby som už zažila viac než dosť.

Stisla som pruhy svojho čierneho batohu a kráčala ďalej. Presne ako som čakala, zdvihol hlavu v momente, keď som prechádzala okolo neho.

,,Ahoj." ,,Ahoj." Odzdravila som ho. Z jeho výrazu sa vytratila všetka agresivita. Prišlo mi to zvláštne, že zmizol behom dvoch dní, ale potešilo ma to a už som nemusela premýšľať nad tým, čo som mu urobila.

,,Ako koleno ?" Kývol hlavou smerom k mojej nohe, na ktorú som sa inštinktívne pozrela.

Už som o ňom ani nevedela, na rozdiel od toho, s akou opatrnosťou mi ho ošetroval.

,,V pohode. Už to ani necítim." Usmiala som sa, a v tom momente mi doplo, že som mu ani poriadne nepoďakovala. Cítila som sa ako nevďačná zlatokopka.

,,Nedáš si ?" Predbehol ma, než som stihla čokoľvek povedať a ponúkol mi tenkú cigaretu.

,,Ahm, nie ?" Odsekla som rázne a on musel skloniť hlavu od smiechu. ,,Myslel som si." Chvíľu sa s ňou hral medzi prstami a potom ju vrátil naspäť do vrecka jeho potrhanej džínovej bundy.

,,Tak prečo si ma ponúkal ?" Vyzeralo to, že si ešte chvíľku pokecáme, takže som tašku hodila na zem a sadla si na múril vedľa neho. Zvraštila som čelo, no on sa stále iba uškŕňal.

,,Nikdy nevieš, ale za ten tvoj výraz to stálo." Mobil medzi nami zavibroval a on ho zdvihol a začal niekomu odpisovať.

,,Akože nikdy neviem ?" Nedal mi pokoj. Z každého jedného slova, ktoré vyslovil, mi behal mráz po chrbte. Niekde vnútri som cítila, že by som ho mohla počúvať stále.

,,Nikdy nevieš, čo sa vykľuje z takého nevinneho dievčatka ako ty." Mobil odložil a znova sa na mňa pozrel s tým sebavedomým výrazom. Vytáčal ma, no zároveň som bola hotová z jeho sivých očí.

,,Prosím ?" Zahrala som zarazený výraz. ,,Povieš mi odkiaľ to máš ?"
Veľmi som chcela počuť jeho teóriu, no s ním to ani nehlo.

,,Čo ak nie ?" Cigaretu, ktorú mi ponúkal si strčil medzi zuby a začal šťukať zapaľovačom.

,,Už si začal, patrilo by sa dokončiť." Oprela som sa o ruky a sledovala, ako sa pokúša vytvoriť z dymu krúžky, čo sa mu nakoniec aj podarilo.

,,Myslíš to, že každá baba je svojím spôsobom štetka ?"

Išla mi z neho vybuchnúť hlava. ,,Počúvaš sa vôbec ?" Vyletela som na neho, čo ho poriadne prekvapilo.

,,Vieš, nie všetky sú také štetky s akými spávaš. A keby si stále nemudroval, mohol si počuť obyčajné ,,ďakujem za ošetrenie kolena."

Až teraz som si uvedomila, čo som vypustila z úst. Cítila som sa neskutočne trápne. So stisnutými perami som sklonila hlavu a odmietla sa mu pozrieť do očí.

Od nervozity som si žmolila lem mojej červenej košele, ktorú som si kúpila v piatok, no v tejto chvíli som si v nej pripadala ako šarkan.

Ticho medzi nami prerušil jeho smiech, ktorý čiastočne odľahčil situáciu. ,,Páni, chytráčka." Poznamenal sarkasticky a potiahol si z cigarety.

,,A ako vieš, že som s takými spal ?" Touto otázkou mi nahral do karát. S úsmevom som sa mu pozrela do očí.

,,Len teória. Nikdy nevieš." Neveriacky vydýchol a v zápätí sa rozosmial.

,,Ty si neskutočná." ,,Hmm," zaškerila som sa. ,,A mimochodom, ďakujem za to koleno." ,,V podstate si si ho rozťala kvôli mne takže..." Ohorok hodil na zem a zašliapol.

,,Bolo by hnusné len tak odísť." ,,Ale aj tak, ďakujem."

Už som sa s ním chcela rozlúčiť, no napadlo ma spýtať sa na jeho meno, iba pre istotu. Už som ho chcela osloviť, no znova mi skočil do reči s tou istou otázkou.

,,Nepatrilo by sa už aj poznať tvoje meno ?" ,,Hmm, asi áno." ,,Ja som Sean."

Tak som mala pravdu. Bolo to jeho meno.

,,Teší ma, Lynn." ,,To máš v rodnom liste ?" Vyzeral prekvapene. ,,Áno."

Síce bolo vidno, že mu to nedalo pokoj, no navonok sa tváril nezaujato. Súhlasne prikývol a pozrel sa na čas na mobile.

,,Ja už musím ísť." Pozrela som sa na čas a bolo pol tretej. Ja som mala kopu času a ešte sa mi nechcelo ísť domov.

,,Okej tak čau." ,,Ahoj Lynn." Odzdravil sa a dlhými krokmi sa ponáhľal na autobus.

Sledovala som ho až kým mi nezmizol z dohľadu. Prečo som sa nedokázala prestať usmievať ?