-57-

1K 59 0
                                    

Moje ranné prebratie bolo pomerne chaotické. Najprv som ani nevedela, kde sa nachádzam, no moje neuróny sa postupne preberali a ja som začala vnímať pohľad na slnkom zaliaty strop.

Ležala som na mäkkej posteli v malej a preplnenej, no napriek tomu útulnej izbe. Podľa všetkého patrila Seanovi, takže som ležala v jeho posteli, v jeho bordových perinách.

Spala som u Seana. Nie s ním, ani s ním v posteli, ale u neho doma, v jeho izbe. Po tom, čo som sa v noci postarala o jeho chorú sestru.

Z ničoho nič som sa začala smiať. Neviem, či to bol smiech zo zúfalstva alebo z radosti, proste mi bolo neskutočne do smiechu.

Kurnik ako som sa sem dostala ? Rukami som si prešla po tvári. Ako som sa vôbec dokázala zapliesť do tak absurdnej situácie ?

Celé to bol vlastne jeden veľký paradox. Ten chalan si ma doberal, smial sa mi, a čerešnička na torte, zdrogovaný sa ma pokúsil znásilniť.

No hej, ozval sa anjel na mojom pravom ramene. Ale na druhú stranu miluješ jeho objatia, jeho hlas, jeho celého...

Čože ? Zahriakla som sa. Nie, určite ho nemilujem. Toto medzi nami je všetko, len láska nie.

Odhrnula som perinu, zvesila nohy z postele a zamyslela sa nad tým, ako som sa sem vôbec premiestnila. Musel ma sem odniesť, inak mi to nevychádzalo.

S úmevom som si začala hrýzť spodnú peru. Tá predstava, ako ma Sean nesie v náručí a potom ukladá do postele, vôbec nebola nepríjemná, práve naopak, stavali sa mi z nej všetky chĺpky na tele.

Postavila som sa, spratala posteľ a rozhliadla sa okolo seba. Chcela som ísť skontrolovať Dawn ako je na tom, no zvedavosť mi nedovolila opustiť túto miestnosť a trochu sa tu nepoobzerať.

Vždy som tvrdila, že horné poschodie rodinného domu je akýsi súkromný sektor, ktorý patrí iba rodine. Preto otec ani Daniela nikdy nedovolili našim hosťom chodiť hore, a robili všetko preto, aby im v obývačke a kuchyni, poprípade jedálni nič nechýbalo.

Tá izba bola naozaj zaprataná. Ale nie len tak bordelom, na zemi pri posteli, pri skrini, na pracovnom stole, na poličkách, všade sa kopili cédečká a knihy.

Na nočnom stolíku mal tiež rozčítanú hrubú knihu, roztvorenú v polovici s fialovou záložkou medzi stranami.

Vzala som ju do ruky a zavrela, aby som si prečítala názov. Mobby dick - biela veľryba. Užasnuto som hľadela na obálku, na ktorej bol vyobrazený námorník ako vrhá harpunu z lode do vody, do chrbta bielej veľryby.

V ušiach som začula šum mora, cítila som slaný vzduch a predstavovala som si, ako mocný a nerozvážny kapitán Achab obetoval všetko preto, aby porazil tak majestátne zviera, ako bol Mobby dick.

Srdce sa mi roztápalo nad tým, akú nádhernú knihu číta, na prvý pohľad tak tvrdý chlapec. Vrátila som ju na stolík a otvorila tam, kde bola.

Zrak mi padol na pracovný stôl. Ten môj musí byť vždy dokonale uprataný a nesmie na ňom byť ani smietka prachu, no toto bol presný opak.

Drevená doska z tmavého dreva bola ledva viditeľná pod tou vrstvou učebníc, detských knižiek, zakladačov a zošitov.

Taktiež sa na ňom usadila hrubá vrstva prachu, ktorý ešte aj teraz víril vo vzduchu vo svetle slnečných lúčov, ktoré prenikali cez zatiahnuté žalúzie.

Na parapetnej doske na okne za stolom mal uložených 5 zaváraninových fliaš, v ktorých boli uložené peniaze. Otočila som ich smerom k sebe, aby som videla, či sú označené.

How to love /SK/ ✅Where stories live. Discover now