How to love /SK/ ✅

-58-

Sean:
Ráno som sa strhol zo sna. Ani neviem, o čom bol, no prebral som sa z ničoho nič a zrazu som bol hore.

Po tom, čo som v noci uložil Lynn do svojej postele, som sa chcel ísť trochu prespať do hosťovskej, no bol som ešte skontrolovať Dawn, a potom som už nevládal ísť dole, tak som zaspal vedľa nej.

V noci som sa ešte párkrat zobudil, aby som ju skontroloval, no teplotu mala výrazne nižšiu. Ale aj tak s ňou dnes už naozaj musím ísť k doktorovi, aby jej dal poriadne lieky.

Pozrel som na ňu, ako vedľa mňa spokojne odfukovala. Keď vidím jej spiacu tvár, nemôžem sa neusmievať.

Pohladkal som ju po líci. Zlatíčko moje. Nedal by som ju ani Lily za nič. Naposledy som jej skontroloval čelo a potom som pomaly vstal. Nechal som ju spať a potichu som zamieril do svojej izby, pozrieť sa, či Lynn ešte spí.

Lynn. To dievča je anjel. Do života mi ju museli poslať snáď len samotné nebesá, lebo s takým obetavým človekom som sa ešte nestretol.

Som odhodlaný urobiť čokoľvek preto, aby som ju udržal pri sebe. Ak bude treba, tak si ju aj vezmem, len nech ostane v mojom živote a v živote mojich sestier. Pretože vidím, ako ju zbožňujú, je to niečo priam nereálne.

Poodchýlil som dvere na mojej izbe a nazrel dnu. Keď som nevidel jej rozlietané vlasy na vankúši, otvoril som dvere naplno.

Posteľ bola prázdna, no uprataná. Na okamih som sa zľakol, že odišla. No vzápätí sa mi uľavilo, keď som v kuchyni začul hučať rýchlovarnú kanvicu. Ešte je tu, neodišla.

Naposledy som sa pozrel do mojej izby. Na stole som mal väčší poriadok, než si pamätám. Alebo som si to upratal ? Ja už fakt neviem, ale silno pochybujem. Najskôr mi ich ona zrovnala.

Dúfam, že ich nečítala. Cestou dole schodmi som sa snažil byť čo najtichšie, aby som na seba neupozornil, no schody nespolupracovali. Pri každom kroku vŕzgali ako staré pánty a aj ja som bol dosť počuť.

Pozrel som sa smerom do obývačky. Sedela v kresle a pozerala do okna. Musela ma počuť, no neobzrela sa. Ani sa nepohla.

Prečo musí byť taká chladná a odmeraná ? Veď viem, že taká nie je, tak prečo sa tak tvári ? Čoho sa bojí ?

,,Dobré ráno." Hlas som mal dosť zastretý, no počula ma. Nadýchla sa a odzdravila.

,,Dobré ráno." Ani to s ňou nepohlo. Ja tak zbožňujem ten jej hlas, strašne dobre sa počúva.

Chcel by som, aby rozprával stále, a nie len tak, strohé jednovetové odpovede. Aj keď je pravda, že nepatrí k ľuďom, ktorí zbytočne plytvajú slovami.

Mal som silné nutkanie ísť za ňou, no neodvážil som sa. Namiesto toho som zabočil do kuchyne.

Nalial som si čaj a kým sa chladil, spravil som si kávu. Vážne vybrala ten najstarší, aký mám ? No čo už, aspoň sa minie.

,,Ako je na tom ?" Spýtala sa ma, keď som si priložil hrnček k perám. ,,Hmm, dobre, teplota už skoro žiadna." ,,Hej ? Tak potom fajn."

Tak potom fajn, bože ako keby to nebola ona, kto mi v noci zachraňoval sestru. Kristepane prejav už nejaké emócie, takto to vážne ďalej nejde !

,,Lynn ?" Ozval som sa po veľmi dlhej chvíli ticha. ,,Hmm ?" Stále pila svoj čaj, no hlavu pootočila tak, že som jej videl polovicu tváre. Bola rovnako opuchnutá a unavená ako tá moja, no napriek tomu som od nej nevedel odtrhnúť zrak.

,,Vieš....po tak dlhom čase...už by sme sa aj mohli uzmieriť, nemyslíš ?" Naozaj som netušil, čo mi na to povie. Znova sa zahľadela dopredu. Čakal som na verdikt, no mal som pocit, že ak okamžite neprehovorí, každú chvíľu jej niečo poviem.