How to love /SK/ ✅

-57-

Prvá niesla názov Tomorrowland. Tak on chce ísť na ten belgický festival ? Veď to je môj sen už niekoľko rokov ! Ale veľa peňazí v ňom nebolo, iba zopár drobných.

Postupne som prešla všetky názvy. Univerzita. Svet. Lily. Dawn. Štvrtá a piata nádoba boli naplnené najviac.

Nemohla som tomu uveriť. On pre tie dievčatá odkladá peniaze ? Na úkor toho, že neuvidí Tomorrowland alebo nebude cestovať po svete ? A čo výška ?

Ony dve mali u neho viac peňazí ako prvé 3 nádoby dokopy. Svoje sny odsunul na druhú koľaj a radšej ich investuje do jeho sestier. Bola som tak dojatá a srdce mi plesalo, tak úžasné to bolo. A ja som toho chalana chcela kedysi potrápiť...

Nechala som pokladničky tak a zamerala sa na zošity na stole. Nedalo mi, aspoň som mu ich zhrnula na dve kopy. No pri tom som narazila na čierny zošit v pevnej väzbe, vlastne dva také zošity, ktoré boli hrubšie než ostatné, na hrúbke im pridávali nejaké papieriky nalepené vovnútri.

Bez rozmýšľania som jeden z nich otvorila. Pozerala som sa do účtovnej knihy. Na prvej strane veľkým písmom svietil nápis LILY, a potom už len samé účty, výpisy z banky, výdavky a príjmy.

Listovala som ďalej. S každou jednou stránkou moja tvár naberala čoraz šokovanejší výraz. Lily-škola. Lily-oblečenie. Lily-jedlo. Lily-klavír. Lily-výnimky.

Aj slabý inteligent by pochopil, že druhý zošit bude Dawn. Lilyn som som rázne zavrela a otvorila ten druhý.

Listovala som div som nedotrhala stránky. Mala tam napísané skoro to isté. Na konci oboch zošitov narysoval tabuľku, do ktorej značil dôležité dátumy ako napríklad prehliadky u doktora, zubára, dôležité akcie a podobne.

Sotva som dôverovala vlastným očiam, no dôkazy boli presvedčivé. On tým dievčatám všetko platil sám. Veď on nie je len ich brat, on sa o ne stará ako ich otec. Otec, ktorý v tejto rodine očividne chýba, rovnako ako mama. On je sám na všetko, a napriek tomu...Čo sa tu deje ?

Musela som sa nachvíľu oprieť o stôl a spracovať to. Preto včera povedal, že tie dievčatá potrebujú mamu. Jeho slová boli úprimné a pravdivé.

Mala som to vedieť ! Niečo som tušila, no vždy som to odôvodnila niečím normálnym. Ale na tejto rodine nie je nič normálne ! Ani zďaleka !

Vykĺzla som na chodbu aby som nikoho nezobudila. V celom dome bolo ticho, všetci zrejme ešte spali. Chcela som ísť dole a presvedčiť sa o tom, no zaujala ma nástenka na stene oproti.

Pristúpila som k nej a pohľadom kĺzala po jednotlivých obrázkoch pripnutých na nej. Všetko to boli detské kresby, no bolo vidno, ktoré kreslila Lily a ktoré Dawn, pretože väčšina z nich bola viac prepracovaná a detailnejšia.

Márne som hľadala nejaké kresby s rodičmi, nenachádzali sa tam žiadne. Popri tom som si však všimla jednu, ktorá ma upútala viac ako ostatné.

Boli na nej Sean, Lily a Dawn na lúke s veľkými červenými kvetinami. Vyzeralo to ako spolupráca Lily a Dawn na jednom výkrese, pretože som tam videla kombináciu oboch štýlov.

Seana som tam rozoznala iba vďaka výške. Usmieval sa a ukazoval na motýlika, ktorého dievčatá naháňali. Na krku mu namiesto jeho tetovania nakreslili čiernu kvetinu s piatimi lupeňmi obtiahnutú hrubou čiernou ceruzkou.

Nad nimi sa tiahla kostrbatá dúha a obrázok niesol nadpis VŠETKO NAJLEPŠIE SEAN ! Pri čom E v jeho mene bolo napísané detinsky opačne.

Do očí sa mi tlačili slzy. Ani neviem prečo, dojalo ma to. Bolo to také...zlaté, také úprimné, videli ho ako svojho hrdinu a  ochrancu.

To, na čo som sa práve teraz pozerala, nevedel zrejme nikto, možno iba Kylie ako jeho sesternica.

Ale prečo mi to tajila ? Prečo ma nechala myslieť si o ňom, aký idiot to je ? Zaslúži si to za to, čo urobil jednorázovo, ale to je nič oproti tomuto !

Môj pohľad na Seana som behom sekundy otočila o 180 stupňov. Toto tu predo mnou dokazuje že on je všetko, len badboy, grázel a idiot nie.

Zišla som na dolné poschodie. Bolo prázdne. Zamierila som do kuchyne. Dala zovrieť vodu do kanvice, prichystala čaj.

Hľadala som ho po všetkých skrinkách, samozrejme, bol na najvyššej poličke v jednej z nich. Prieduškový ? Prečo nie. Zíde sa. Kto vie, zrejme sa tá choroba od Dawn rozvinie aj u mňa, nepatrím medzi ľudí so silnou imunitou.

Mastné vlasy som mala zviazané v strapatom drdole. Sediac v semišovom zelenom kresle s nohami prehodenými cez operadlo som sŕkala vriaci čaj a sledovala padajúce vločky za oknom.

Bola som rozrušená, musela som sa upokojiť a spracovať to, čo som práve videla.

Oh bože, tak strašne to mnou zamávalo. Možno až príliš. Áno, je to skvelý brat/otec, všetko tomu nasvedčovalo, no to neospravedlňuje jeho činy, ktoré už nevymaže.

A navyše, čo by si o ňom pomysleli Lily a Dawn, keby ho videli úplne na dne, sfetovaného a ožratého pred Skylarkom ? No necítili by nič iné, než sklamanie v ich veľkom bratovi.

Striaslo ma. Ten obraz nevyženiem z hlavy ešte dlho. A nevedela som, či mu to dokážem v krátkom čase odpustiť.

Za chrbtom som začula ťarbavé kroky, kto iný než on. Moje svaly sa napli. Ďalej som hľadela pred seba, držiac oboma rukami šálku s čajom. Vedome som ho ignorovala. Moje srdce, znova zachladlo, akoby oči nevideli nič z toho, čo ho tak rozkmitalo.

Vzdychla som si. Takto to ďalej nechcem. Nechcem s ním byť na nože. Hoci som mu túžila odpustiť, hlavne som mu chcela odpustiť úprimne a od srdca. A to mi nejaký čas zaberie, dúfam, že nie dlho.

Áno, určite mu odpustím. Po istom čase určite.